Svetový kongres esperanta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Esperanto.svg
Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES· Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj
z  d  u
Krajiny, ktoré hostili Svetový kongres esperanta do roku 2012

Svetový kongres esperanta (v esperante Universala Kongreso de Esperanto, skratka UK) je medzinárodné esperantské stretnutie s najdlhšou tradíciou. Je označovaný za najväčšiu ročnú manifestáciu esperantského hnutia.[1] Prebiehajú každoročne od roku 1905, s výnimkou prvej a druhej svetovej vojny. Od 20. rokov 20. storočia ich organizuje Svetový esperantský zväz (UEA).

Kongresy sa organizujú každý rok na inom mieste[1] a navštevuje ich v priemere 2000 účastníkov (od druhej svetovej vojny sa toto číslo pohybuje medzi 800 a 6000,[2] v závislosti na mieste konania). Priemerný počet zastúpených krajín je 60. V rámci svetových kongresov i nezávisle od nich sa tiež organizujú výročné stretnutie niektorých odborných organizácií esperantistov, ktoré navštevujú rádovo stovky účastníkov. Svetový kongres sa zvyčajne koná v poslednom júlovom alebo prvom augustovom týždni a začína aj končí v sobotu (celkom teda trvá 8 dní).

V roku 2016 sa 101. svetový kongres esperanta uskutočnil v Nitre.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý kongres[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý esperantský kongres sa konal od 5. do 13. augusta 1905 v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku. Prihlásených bolo 688 účastníkov z 20 krajín vrátane zakladateľa jazyka Ludwika Lejzera Zamenhofa.[4] Kongres mal neobyčajný úspech. Boli vyriešené dôležité problémy, ako deklarácia o esperante, bol založený Jazykový výbor a Organizačný výbor. Účastníkmi kongresu bola prijatá Boulonská deklarácia definujúca princípy esperantizmu.

Ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Úspešný výsledok kongresu položil základy k rozsiahlemu rozkvetu hnutia. Nasledovali ďalšie kongresy. V roku 1906 v Ženeve, v roku 1907 v Cambridge, v roku 1908 v Drážďanoch. 10. kongres v Paríži sa nekonal, pretože vypukla vojna. Na tento kongres sa prihlásilo takmer 4000 ľudí. Hlavným vedúcim hnutia vo Francúzsku sa stal Louis de Beaufront (1855 až 1932). Bol autorom úspešných učebníc, vydavateľom časopisu L'Espérantiste, vtedajšieho najlepšieho, najzaujímavejšieho a najúčinnejšieho orgánu hnutia. Beaufront založil Spoločnosť pre propagáciu esperanta, dokázal priniesť do hnutia vplyvné osobnosti, autority, podporovateľov i zväzy. Pri propagácii Beaufront dôsledne užíval moderných reklamných metód, veľmi autoritatívne aj diktátorsky prerokúval otázky jazykové a organizačné, veľmi dôrazne bojoval proti akýmkoľvek reformám. V roku 1907 však anonymne predložil svoj projekt reforiem v esperante pod pseudonymom Ido a tak sa stal hlavným vedúcim samostatného idistického hnutia.

Dnešný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Aj v súčasnosti sú každoročne usporadúvané svetové kongresy ako manifestácia esperantského hnutia. Vedenie UEA rozhoduje o mieste a čase na základe prijatých návrhov a po rokovaniach s príslušnou krajinou. Pozvanie musí podoprieť štátna alebo mestská inštancia alebo iná významná organizácia. Kongres trvá osem dní - od soboty do soboty. Hlavné časti kongresu sú: zoznamovací večer, slávnostné otvorenie, výročné schôdze, zasadnutia sekcií, zasadnutie výboru UEA, umelecké večery, kultúrne večery, kongresová univerzita, divadelné predstavenia, medzinárodný ples, návšteva mesta, zájazdy, prijatie účastníkov na radnici, prijatie zástupcov na veľvyslanectvách atď. Otvorenia sú impozantne slávnostné, zúčastňujú sa ich oficiálni zástupcovia mnohých štátov, zvyčajne veľvyslanci, zvláštne splnomocnenci, ministri a podobne. Tieto kongresy sa usporadúvajú vždy pod záštitou hlavy štátu alebo predsedu vlády príslušnej krajiny.

Zoznam kongresov[upraviť | upraviť zdroj]

Stamps of Lithuania, 2005-18.jpg
Rok Mesto Krajina Počet
účastníkov
2018 Lisabon Portugalsko
2017 Soul Južná Kórea
2016 Nitra Slovensko 1252 prihlásených
2015 Lille Francúzsko 2698
2014 Buenos Aires Argentína 706
2013 Reykjavík Island 1034
2012 Hanoj Vietnam 866
2011 Kodaň Dánsko 1458
2010 Havana Kuba 1002
2009 Białystok Poľsko 1860
2008 Rotterdam Holandsko 1845
2007 Jokohama Japonsko 1901
2006 Florencia Taliansko 2209
2005 Vilnius Litva 2235
2004 Peking Čína 2031
2003 Göteborg Švédsko 1791
2002 Fortaleza Brazília 1484
2001 Záhreb Chorvátsko 1691
2000 Tel Aviv-Jafo Izrael 1212
1999 Berlín Nemecko 2712
1998 Montpellier Francúzsko 3133
1997 Adelaide Austrália 1224
1996 Praha Česko 2972
1995 Tampere Fínsko 2443
1994 Soul Južná Kórea 1776
1993 Valencia Španielsko 1863
1992 Viedeň Rakúsko 3033
1991 Bergen Nórsko 2400
1990 Havana Kuba 1617
1989 Brighton Spojené kráľovstvo 2280
1988 Rotterdam Holandsko 2321
1987 Varšava Poľsko 5946
1986 Peking Čína 2482
1985 Augsburg Nemecko 2311
1984 Vancouver Kanada 802
1983 Budapešť Maďarsko 4834
1982 Antverpy Belgicko 1899
1981 Brazília Brazília 1749
1980 Štokholm Švédsko 1807
1979 Luzern Švajčiarsko 1630
1978 Varna Bulharsko 4414
1977 Reykjavík Island 1199
1976 Atény Grécko 1266
1975 Kodaň Dansko 1227
1974 Hamburg Nemecko 1651
1973 Belehrad Juhoslávia 1638
1972 Portland USA 923
1971 Londýn Spojené kráľovstvo 2071
1970 Viedeň Rakúsko 1987
1969 Helsinki Fínsko 1857
1968 Madrid Španielsko 1769
1967 Rotterdam Holandsko 1265
1966 Budapešť Maďarsko 3975
1965 Tokio Japonsko 1710
1964 Haag Holandsko 2512
1963 Sofia Bulharsko 3472
1962 Kodaň Dansko 1550
1961 Harrogate Spojené kráľovstvo 1646
1960 Brusel Belgicko 1930
1959 Varšava Poľsko 3256
1958 Mainz Nemecko 2021
1957 Marseille Francúzsko 1468
1956 Kodaň Dánsko 2200
1955 Bologna Taliansko 1687
1954 Haarlem Holandsko 2353
1953 Záhreb Juhoslávia 1760
1952 Oslo Nórsko 1614
1951 Mníchov Nemecko 2040
1950 Paríž Francúzsko 2325
1949 Bournemouth Spojené kráľovstvo 1534
1948 Malmö Švédsko 1761
1947 Bern Švajčiarsko 1370
2. svetová vojna
1939 Bern Švajčiarsko 765
1938 Londýn Spojené kráľovstvo 1602
1937 Varšava Poľsko 1120
1936 Viedeň Rakúsko 854
1935 Rím Taliansko 1442
1934 Štokholm Švédsko 2042
1933 Kolín nad Rýnom Nemecko 950
1932 Paríž Francúzsko 1650
1931 Krakov Poľsko 900
1930 Oxford Spojené kráľovstvo 1211
1929 Budapešť Maďarsko 1200
1928 Antverpy Belgicko 1494
1927 Gdansk Slobodné mesto Gdansk 905
1926 Edinburgh Spojené kráľovstvo 960
1925 Ženeva Švajčiarsko 953
1924 Viedeň Rakúsko 3400
1923 Norimberg Nemecko 4963
1922 Helsinki Fínsko 850
1921 Praha Česko-Slovensko 2561
1920 Haag Holandsko 408
1. svetová vojna
1915 San Francisco USA 163
1914 Paríž Francúzsko zrušený kvôli
1. svetovej vojne
1913 Bern Švajčiarsko 1203
1912 Krakov Poľsko 1000
1911 Antverpy Belgicko 1800
1910 Washington D.C. USA 357
1909 Barcelona Španielsko 1500
1908 Drážďany Nemecko 1500
1907 Cambridge Spojené kráľovstvo 1317
1906 Ženeva Švajčiarsko 1200
1905 Boulogne-sur-Mer Francúzsko 688

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kongresoj: Kongresoj kunigas tutmondan esperantistaron [online]. Svetový esperantský zväz, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. (esperantsky)
  2. Kongresoj: Universalaj Kongresoj de Esperanto [online]. Svetový esperantský zväz, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. (esperantsky)
  3. MATÚŠOV, Michal. Svetový kongres esperanta 2016 na Slovensku [online]. SKEJ – Slovenská esperantská mládež, 2014-12-15, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  4. KORŽENKOV, Alexander. Život Zamenhofa: Život, dielo a myšlienky autora esperanta. Partizánske : Espero, 2011. ISBN 978-80-89366-12-5. S. 41.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Světový kongres esperanta na českej Wikipédii.