Štokholm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štokholm
(Stockholm)
Hlavné mesto Švédskeho kráľovstva
Vlajka
Erb
Prezývky: Benátky severu, Eken, Hlavné mesto Škandinávie
Krajina Švédsko Švédsko
Región Södermanland, Uppland
Provincia Stockholms län
Jazero Malären
Súradnice 59°21′S 18°04′V / 59,350°S 18,067°V / 59.350; 18.067
Rozloha 188 km² (18 800 ha)
 - aglomerácie 377 km² (37 700 ha)
 - okresu 6 519 km² (651 900 ha)
Obyvateľstvo 923 516 (2015)
 - aglomerácie 1 252 020
 - okresu 2 011 047
Hustota 4 912,32 obyv./km²
 - aglomerácie 3 321 obyv./km²
 - okresu 308 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1252
Časové pásmo CET (UTC+1)
 - letný čas CEST (UTC+2)
Poloha mesta v rámci Švédska
Poloha mesta v rámci Švédska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štokholm (slovenský normovaný názov; švéd. Stockholm) je hlavné a najväčšie mesto Švédska. Je to kultúrne, ekonomické, masmediálne a politické centrum krajiny. Je sídlom švédskej vlády, parlamentu a kráľovskej rodiny. Toto historické mesto leží na vyše dvadsiatich ostrovoch, spojených desiatkami mostov. Mesto leží pri ústí jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je nazývané tiež Benátkami severu. Žije tu 975 551 obyvateľov (31. 12. 2020), v mestskej oblasti 1 252 020 a v metropolitnej oblasti 2-milióny ľudí.

Centrom mesta je Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb ako sú kráľovský palác (slúži len na reprezentačné účely) či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunovácie švédskych kráľov). Na predmestí sa nachádza palác Drottningholm, ktorý je na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Drottningholm je celoročným sídlom švédskej kráľovskej rodiny.

Turisticky zaujímavé sú úzke uličky na ostrove Södermalm, ostrovy Skeppsholmen, Kastellholmen a tiež známy zelený ostrov Djurgården, kde sa nachádza Skanzen, najstaršie múzeum na svete pod holým nebom, ktoré dalo názov typu múzeí.

Štokholm je tiež univerzitným mestom, mestom s množstvom múzeí a sídlom Švédskej Akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam sveta Nobelove ceny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustrácia výšky hladiny mora v minulosti.

Prvými obyvateľmi okolia Štokholmu boli kmene Švédov a Gótov. O rozšírenie obchodných kontaktov s ostatnými krajinami sa vďaka svojim námorným zručnostiam postarali švédski Vikingovia. V roku 760 založili Vikingovia v blízkosti dnešného Štokholmu obchodné centrum. 11. – 13. storočie komplikovalo množstvo vojen.

Prvá zmienka o Štokholme, konkrétne o pevnosti Štokholm, ktorú dal vybudovať švédsky panovník Birger Jarl a slúžila na obranu proti baltským pirátom, pochádza z roku 1252. V roku 1270 bol v starom meste vybudovaný františkánsky kláštor Riddarholm. Pokoj prinieslo 14. storočie, kedy došlo k spojeniu troch štátov Švédska, Nórska a Dánska do takzvanej kalmarskej únie. V roku 1306 bol vysvätený najstarší kostol venovaný sv. Nicholasovi, dnes je súčasťou štokholmskej katedrály.

V roku 1471 vypukla vojna Brunkebergov, kedy švédski povstalci pod vedením Stena Stureho porazili dánskeho kráľa Kristiána I.. Na sklonku 15. storočia sa tak Švédsko osamostatnilo a zmohutnelo. V roku 1520 dal dánsky kráľ Kristián II. popraviť 80 švédskych šľachticov (štokholmský krvavý kúpeľ). V rokoch 1520 – 1523 sa udiala vojna za oslobodenie spod vlády Dánov. Štokholm tak ostal jedinou baštou dánskej moci. 24. júna 1524 vstúpil do mesta Gustav I. Vasa, po víťazstve nad Dánmi. Ďalšie veľké vojny boli tridsaťročná vojna a vojna s Ruskom a Pruskom.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Staré mesto

Gamla Stan[upraviť | upraviť zdroj]

Gamla Stan (Staré mesto) je najznámejšia časť Štokholmu. Na tomto ostrove vznikal Štokholm. Stredoveké uličky pripomínajúce stredovek a budovy vytvárajú atmosféru stredoveku, ako keby sa zastavil čas. V noci to tu vyzerá ako v rozprávke.

Skansen[upraviť | upraviť zdroj]

Skansen bolo prvé múzeum pod holým nebom a stále je najkrajšie. Domy, farmy a chalupy pripomínajú park ako je na ostrove Djurgården. Nachádza sa tam aj zoologická záhrada so severskými zvieratami.

Súostrovie[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia pamiatka v Štokholme. Sú v nej tisíce a tisíce malých a stredných, zelených, kamenistých a piesčitých ostrovov. Tiahne sa von z mesta, takmer do Fínska. Obhliadnuť si ich môžete na lodi.

Stadshus[upraviť | upraviť zdroj]

Stadshus (radnica) je jedna z pamiatok Štokholmu, na východnom cípe ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jednou z mestských znakov. Zvonica a záhrada na radnici ponúka krásny výhľad na iné časti hlavného mesta.

Sergels Torg[upraviť | upraviť zdroj]

Táto pamiatka je srdcom moderného mesta. Oblasť symbolizuje švédsky sociálny štát. Táto časť mesta obsahuje moderné budovy. Pod Sergels Torg sa nachádza nákupné centrum.

Múzeum Vasa – interiér

Múzeum Vasa[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum Vasa bolo postavené kvôli vojnovej lodi, ktorá sa potopila na svojej prvej plavbe v roku 1628. Je jedno zo 100 múzeí v tomto meste. Loď bola z morského dna vyzdvihnutá v roku 1961 a neskôr bolo pre ňu postavené múzeum.

Kungliga Slottet[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza na severovýchodnom konci Gamla Stanu, to je palác, ktorý bol dokončený v roku 1754. Nemá menej ako 608 izieb. Nádherný interiér so všetkým luxusom pre kráľa, ale v skutočnosti tento palác slúži na úradné rokovania.

Kungsträdgården[upraviť | upraviť zdroj]

Kedysi to bola kráľovská záhrada, dnes je verejne prístupná, skvelé miesto na posadenie a relaxáciu. Na tomto mieste je veľa koncertov a tiež je to jedno z najpopulárnejších miest v lete.

Södermalm[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedna z prehliadnutých pamiatok Štokholmu. Je to ostrov. Spája Slussen s Gamla Stanom. Okolie je z veľkej časti staré, pokojné a malebné. Ale nachádzajú sa tu aj módne butiky, či rušné reštaurácie.

Katedrála svätého Erika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to rímskokatolícka katedrála, s dvoma vežami, ktorá je postavená neorománskom architektonickom štýle.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štokholm

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Stockholm cestopis