Preskočiť na obsah

Skopje

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skopje
(Скопје)
Hlavné mesto Severného Macedónska
Vlajka
Erb
Štát Severné Macedónsko Severné Macedónsko
Kraj Skopje
Rieka Vardar
Nadmorská výška 240 m n. m.
Súradnice 42°0′0″S 21°26′0″V / 42,00000°S 21,43333°V / 42.00000; 21.43333
Rozloha 571,46 km² (57 146 ha)
Obyvateľstvo 526 502 (2021)
Hustota 921,33 obyv./km²
Primátor Koce Trajanovski (VMRO-DPMNE)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1000
Tel. predvoľba (+389) 02
EČV SK
Poloha mesta v Severnom Macedónsku
Poloha mesta v Severnom Macedónsku
Webová stránka: www.skopje.gov.mk
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska. Má rozlohu 571,46 km² a žije v ňom 526 502 obyvateľov (2021).

Mesto sa nachádza v severnej časti Severného Macedónska, v údolí rieky Vardar. V okolí sa rozprestiera kotlina, obklopená vysokými horami masívu Jakupica (Torbešija). V Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu. V ich trase dnes vedú medzinárodné cesty E75 zo Srbska k Egejskému moru a E65 z pobrežia Jadranu do Grécka.

Prvé stopy po osídlení lokality Skopje pochádzajú už z obdobia pred naším letopočtom. V období antiky sa na území mesta nachádzal hrad Scupi, ktorý bol zničený pri zemetrasení. Územie patrilo Byzantskej ríši a práve tu sa narodil slávny byzantský cisár Justinián I.

V stredoveku ovládali územie Bulhari, po nich Srbi, ktorí si zo Skopje urobili v roku 1346 hlavné mesto svojej ríše. Už v roku 1392 obsadili celú oblasť Turci, ktorí tu vládli celých 5 storočí.

Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa Skopje stáva súčasťou Srbska a po ukončení 1. svetovej vojny kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 sa kráľovstvo premenovalo na Juhosláviu, no už počas 2. svetovej vojny bola veľká časť územia Vardaru, teda dnešného Severného Macedónska pripojená k Bulharsku. Po skončení vojny sa Skopje stalo hlavným mestom Macedónskej socialistickej republiky, čo podnietilo jeho veľký rozvoj.

Mesto sa stalo dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny, bolo vybudovaných množstvo tovární, úradov a inštitúcií. Veľkou ranou mestu bolo silné zemetrasenie v roku 1963, ktoré vážne poškodilo infraštruktúru, budovy, továrne a vyžiadalo si množstvo obetí. Na obnove metropoly sa podieľali okrem Juhoslávie aj ČSSR, USA a ďalšie.

Po rozpade Juhoslávie sa v roku 1991 stalo Skopje hlavným mestom Macedónska (dnes nazývaného Severné Macedónsko) a následne sa pristúpilo k jeho zatraktívneniu a modernizácii. Bola vybudovaná a stále je rozširovaná moderná infraštruktúra (medzinárodné letisko, diaľnice M1 a M3) a v meste pribudlo množstvo sôch, múzeí a iných umeleckých objektov.

Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia. Táto časť mesta nebola počas zemetrasenia výraznejšie poškodená a teda ani stavebne upravovaná.

Administratívne delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

1. Centar
2. Čair
3. Šuto Orizari
4. Butel
5. Karpoš
6. Gjorče Petrov
7. Saraj
8. Kisela Voda
9. Aerodrom
10. Gazi Baba

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Justinián I. (* 482 – † 566), byzantský cisár
  • Matka Tereza (* 1910 – † 1997), katolícka mníška, misionárka, humanitárna pracovníčka, zakladateľka rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier
  • Zvonko Taneski (* 1980), básnik, literárny vedec, prekladateľ a univerzitný profesor

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
Počasie Skopje
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná °C (°F) 4.5
(40.1)
8.3
(46.9)
14.0
(57.2)
19.1
(66.4)
24.4
(75.9)
28.8
(83.8)
31.4
(88.5)
31.5
(88.7)
26.5
(79.7)
19.8
(67.6)
11.5
(52.7)
5.5
(41.9)
18,8
(65,8)
Najnižšia priemerná °C (°F) -3.8
(25.2)
-2.3
(27.9)
1.6
(34.9)
5.4
(41.7)
10
(50)
13.7
(56.7)
15.8
(60.4)
15.7
(60.3)
11.6
(52.9)
7.2
(45)
1.8
(35.2)
-1.8
(28.8)
6,2
(43,2)
Zdroj: [1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Погода в Скопие [online]. pogoda.ru.net, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skopje