Tokio
 |
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
| Tokio | ||
| 東京 | ||
| Hlavné mesto a prefektúra | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Japonsko
| |
|---|---|---|
| Región | Kantó | |
| Admin. delenie | 23 zvláštnych obvodov, 26 miest, 1 okres a, 4 subprefektúry | |
| Nadmorská výška | 6 m n. m. | |
| Súradnice | 35°41′S 139°41′V / 35,683°S 139,683°V | |
| Rozloha | 2 187,66 km² (218 766 ha) | |
| Obyvateľstvo | 13 843 403 (1.10.2018) | |
| Hustota | 6 327,95 obyv./km² | |
| Guvernér | Yuriko Koike | |
| Časové pásmo | UTC (UTC+9) | |
| ISO 3166-2 | JP-13 | |
  Poloha mesta v Japonsku
| ||
 | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Tokio (jap. 東京 – Tókjó; angl. Tokyo, 
vypočuj si; pôvodný názov jap. 江戸 – Edo) je hlavné a najväčšie mesto Japonska. Je jednou zo 47 prefektúr Japonska.
V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Tokio umiestnilo na 8. mieste.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
| Graf počasia pre Tokio | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
49
10
2
|
60
10
2
|
115
13
5
|
130
18
11
|
128
23
15
|
165
25
19
|
162
29
23
|
165
31
24
|
209
27
21
|
163
22
15
|
93
17
10
|
40
12
5
|
| teploty v °C zrážky v mm zdroj: JMA | |||||||||||
Nachádza sa v regióne Kantó na východe ostrova Honšu. Je to jedno z najväčších miest na svete, žije v ňom viac ako 13 miliónov ľudí. S predmestiami a aglomeráciami okolitých miest, ako napríklad Jokohama alebo Kawasaki tvorí najväčšiu konurbáciu a metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov na ploche o veľkosti Západného Slovenska. Do roku 1868 sa nazývalo Edo. Niekedy je metropolitná oblasť Tokia nazývaná aj pojmom megalopolis.
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Nominálny hrubý domáci produkt dosahuje okolo 1,316 biliónov USD, čo je viac ako ôsma najväčšia ekonomika na svete. Je to hlavné finančné centrum a hlavné sídlo niekoľkých najväčších svetových bánk a poisťovacích spoločností.
Počas centralizovaného rastu japonskej ekonomiky po druhej svetovej vojne sa mnoho veľkých firiem presťahovalo z miest ako Osaka do Tokia s cieľom získať lepší prístup k vláde. Tento trend sa postupne spomaľuje kvôli rastu populácie a vysokým nákladom na život v Tokiu.
Tokio bolo označené ako najdrahšie mesto na svete 28 rokov po sebe až do roku 2015.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Tokio je najväčší dopravný uzol domácej a medzinárodnej železničnej, cestnej a leteckej dopravy. Verejná doprava je zabezpečovaná rozsiahlou sieťou čistých a efektných a často pomerne preplnených vlakov a podzemnou rýchlodráhou prevádzkovaných rozličnými spoločnosťami, pričom druhú úlohu zohrávajú autobusy, monoraily a električky.
Tokijské medzinárodné letisko Haneda ponúka predovšetkým vnútroštátne lety, zatiaľ čo medzinárodné lety zabezpečuje medzinárodné letisko Narita v prefektúre Čiba.
Primárnym dopravným prostriedkom je vlak. Železničná sieť v Tokiu je najrozsiahlejšia mestská železničná sieť na svete a jej dĺžka sa približne rovná dĺžke povrchových liniek. Expresné linky spájajú hlavné mesto s ostatnými časťami metropolitného Tokia, oblasť Kantó a ostrovy Kjúšu a Šikoku.
Taxíky fungujú v 23 špeciálnych štvrtiach, mestách a mestečkách. Trajekty na dlhé trate obsluhujú tokijské ostrovy a prevážajú cestovateľov do domácich a zahraničných prístavov.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Ako jedno z najvýznamnejších svetových miest, Tokio má viac ako 13 miliónov obyvateľov žijúcich v 23 mestských častiach a cez deň sa tento počet zvyšuje o 2,5 milióna pracujúcich a študentov z okolitých oblastí. Tento efekt je ešte výraznejší v troch centrálnych častiach Čijoda, Čúó a Minato, ktorých populácia je menšia ako 300 000 v noci, ale väčšia ako 2 milióny cez deň.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Tokio je centrum národného školstva. Nachádza sa tu mnoho univerzít a odborných škôl. Je tu väčšina najprestížnejších japonských univerzít. Najprestížnejšou je Tokijská univerzita (Tódai). Medzi ďalšie patrí Univerzita Keió gidžuku, Univerzita Hitocubaši a Univerzita Waseda.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Tokio má veľa turistických, kultúrnych a športových atrakcií vrátane známych chrámov, svätýň, každoročných festivalov a udalostí, parkov, javiskových vystúpení, ako aj populárnych nákupných centier a štvrtí s možnosťami nočného života. Medzi vrcholné kultúrne miesta patria múzeá, koncertné haly a divadlá.
Slováci, ktorí tu pôsobili[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Forner (* 1905 – † 1983) – salezián, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionár (misionárom v Japonsku bol 47 rokov). [2]
- Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, biblista, univerzitný profesor.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 238 - 239.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikislovník ponúka heslo Galéria obrázkov[upraviť | upraviť zdroj]
Tokijská veža
Tokijská radnica
Nočné Tokio
Most Seimon Ishibashi k cisárskemu palácu
Dúhový most
