Damask

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Damask pozri Damask (rozlišovacia stránka).
Damask
(دمشق)
Mesto
Damascus from Qasiyon.JPG
Štát Sýria Sýria
Nadmorská výška 690 m n. m.
Súradnice 33°31′S 36°19′V / 33.517°S 36.317°V / 33.517; 36.317
Rozloha 105 km² (10 500 ha)
Obyvateľstvo 1 603 368 (2008)
Hustota 15 270,17 obyv./km²
Tel. predvoľba +963/11
Syria location map2.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Damascus

Damask (zastarano Damašk alebo Damašek; arab. دمشق Dimašk, angl. Damascus) je hlavné a najväčšie mesto Sýrie. Býva označované ako najstaršie trvalo osídlené mesto na svete. Má okolo 4 a pol milióna obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že bolo osídlené 10 000 až 8 000 rokov pred Kr. Do príchodu Arménov nebolo považované za dôležité mesto. Ich príchod mal za následok vybudovanie prvého vodovodného systému na svete.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa asi 80 km od Stredozemného mora, obklopené je Antilibanonským pohorím. Leží na plošine vo výške 680 m n. m. na súradniciach 33°30' severne, 36°18' východne (33,5, 36,3).

Historický Damask, uzatvorený medzi mestskými hradbami, ležal na južnom pobreží rieky Baradá. Na juhovýchode, severe a severovýchode je obklopený predmestiami, ktorých história siaha až do stredoveku.

Od konca 19. storočia tu začali rásť moderné administratívne a komerčné centrá na západe starého mesta, okolo rieky Baradá, v strede oblasti známej ako Al-Mardža (El-Merdže) alebo „lúka“. Al-Mardža sa čoskoro stala centrom moderného Damasku s radnicou. Súdy, pošta a železničná stanica sa nachádzajú na vyvýšenine smerom na juh. Neskôr bola postavená europeizovaná rezidenčná štvrť na ceste medzi Al-Mardža a Sálihijja (Sálihijje). Komerčné a administratívne centrum nového mesta sa postupne presunulo mierne na sever od tejto oblasti.

V dvadsiatom storočí boli postavené nové predmestia severne od rieky Baradá a mesto bolo mierne rozšírené aj na juh, k oáze Gúta. Od roku 1955 sa nová štvrť Jarmúk stala druhým domovom tisícov palestínskych utečencov. Mestskí architekti uprednostňovali ponechanie oázy Gúta čo najďalej. V neskoršom dvadsiatom storočí sa niektoré z hlavných oblastí nachádzali severne, v západnej oblasti Mazza (Mezze) a posledne okolo údolia rieky Baradá v časti Dummar na severozápade a na svahoch pohorí Barza (Berze) na severovýchode. Chudobnejšie oblasti, často bez oficiálneho stanoviska, boli väčšinou budované južne od samotného mesta.

Mesto je okrem iného sídlom melchitského gréckokatolíckeho patriarchu, gréckopravoslávneho patriarchu aj predstaviteľov ďalších kresťanských cirkví.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]