Preskočiť na obsah

Luzern

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Luzern
mesto
Staré mesto
Erb
Štát Švajčiarsko Švajčiarsko
Kantón Luzern
Nadmorská výška 436 m n. m.
Súradnice 47°06′00″S 8°18′00″V / 47,10000°S 8,30000°V / 47.10000; 8.30000
Najnižší bod Limmat
Rozloha 29,06 km² (2 906 ha)
Obyvateľstvo 78 093 (december 2011)
Hustota 2 687,3 obyv./km²
Primátor Corine Mauch
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6000
Poloha mesta vo Švajčiarsku
Poloha mesta vo Švajčiarsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Luzern je mesto vo Švajčiarsku. Je hlavným mestom rovnomenného kantónu a tiež okresu. Leží na severozápadnom konci Luzernského jazera pri výtoku rieky Reuss a je hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu Innerschweiz (resp. stredného Švajčiarska). Reuss rozdeľuje Luzern na Staré Mesto a Nové Mesto. Najstarší zakrytý drevený most na svete (Kaplnkový most) s vodnou vežou a Most vetešníkov (Spreuerbrücke) spájajú Staré Mesto s Novým. Poloha medzi jazerom a horami (Pilatus a Rigi) je obzvlášť malebná a urýchlila rozvoj Luzernu a turizmus od roku 1840.

Rozloha mestského územia je 24,15 km², z toho je 60,4 % sídiel, 11,6 % poľnohospodárskych plôch a 25,9 % lesov. K Luzernu patrí aj exkláva na severnom svahu hory Bürgenstock.

Staroveký rozvoj mesta (okolo 750 – 1386)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Rímskej ríše zaberali germánski Alemani od 6. storočia stále väčšie územie v tejto oblasti. Germánsky jazyk všade nahrádzal latinčinu.

Približne v roku 750 vznikol benediktínsky kláštor Sv. Leodegara, ktorý v priebehu 9. storočia patril pod správu alsaského opátstva Murbach. V tomto čase sa územie nazývalo Luceria.

V roku 1178 získal Luzern právo na nezávislosť od svetského pána kláštora Murbach v Alsasku. Založenie mesta pravdepodobne pripadá na tento rok.

Mesto získavalo stále viac na význame ako kľúčový bod rastúcej Gotthardskej dopravy. Približne v roku 1290 je Luzern mestom s rozsiahlymi slobodami a cca 3 000 obyvateľmi. V tejto dobe získal kráľ Rudolf I. Habsburský vládu nad kláštorom sv. Leodegara a k nemu patriacimi pozemkami.

S rastúcim včlenením do habsburského zemského panstva hľadal Luzern útočisko u zemských obcí. S tými mesto spája snaha o samostatnosť v tzv. „Večnom zväzku (nem. Ewigen Bund)“ zo 7. novembra 1332, zmluvy uzavretej medzi Luzernom a tromi kantónmi: Uri, Schwyz a Unterwalden. Neskôr sa k tomuto spolku pridali i mestá Zürich, Zug a Bern. Svojpomocou tohto spolku mala skončiť nadvláda Rakúska. To dosiahlo víťazstvom Luzernu nad Habsburgovcami v bitke pri Sempachu (1386). Pre Luzern tým začala doba veľkej expanzie. Podarilo sa mu v krátkom čase získať pre seba početné práva, ktoré boli predtým vyhradené Habsburgovcom. Vzniklo tak výsostné územie zodpovedajúce zhruba dnešnému kantónu Luzern.

Od mesta k mestskému štátu (1386 – 1520)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1415 dostal Luzern od cisára Žigmunda ríšske slobody a stal sa silným členom švajčiarskeho spolku. Mesto si vybudovalo vlastnú zemskú zvrchovanosť, zvýšilo dane a ustanovilo úradných správcov. Počet obyvateľov z cca 30 000 klesol asi o 40 percent. Na vine bol najmä mor (cca 1350) a rôzne vojny.

V roku 1419 sa v Luzerne objavilo prvý raz v nemecky hovoriacich oblastiach v čarodejníckom procese proti akémusi mužovi slovo čarodejníctvo[chýba zdroj].

Vznik katolíckeho Švajčiarska (okolo 1520 – 1798)

[upraviť | upraviť zdroj]

V rastúcom štátnom zväzku Švajčiarov patril Luzern k najvplyvnejším oblastiam. Keď po roku 1520 rozdelili reformačné hnutia konfederáciu, stala sa väčšina miest evanjelickými, Luzern však zostal katolíckym. Po víťazstve katolíkov nad reformovanými po bitke pri Kappeli (1531) prevažovali vo zväzku opäť katolícke mestá.

Budúcnosť však patrila reformovaným mestám ako Zürich, Bern a Bazilej, ktoré v druhej villmerskej vojne (1712) porazili katolíkov. Vedúce postavenie Luzernu v „Eidgenossenschafte“ bolo navždy stratené. V 16. a 17. storočí boli vojny a epidémie stále zriedkavejšie a počet obyvateľov mesta výrazne rástol.

Storočie revolúcii (1798 – 1914)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1798, deväť rokov po začiatku francúzskej revolúcie, vpochodovala francúzska armáda do Švajčiarska. Staré spoločenstvo sa rozpadlo a vláda bola pretvorená na demokraciu. Priemyslová revolúcia prišla do Luzernu o dosť neskôr. V roku 1860 bolo len 1,7 % obyvateľov zamestnaných v domácej alebo fabrickej výrobe, čo bolo štyrikrát menej v ostatných častiach Švajčiarska. Poľnohospodárstvo, s vysokým podielom (40 %) pracovných síl v roľníckom stave, ovplyvňovalo kantón. Mesto lákalo rôzne priemyselné podniky, tie sa však usadzovali najmä v okolitých dedinách pri Luzerne. Od roku 1850 do 1913 sa zoštvornásobil počet obyvateľov a rástla aj rozloha mesta. Od roku 1856 vznikali železničné prepojenia, najprv do Oltenu a Bazileja, v roku 1864 do Zugu a Zürichu a v roku 1897 na juh.

Hlavný smer vývoja v 20. storočí (1914 – 2000)

[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. storočí získavali predmestia stále viac na význame. Počet obyvateľov v okolitej aglomerácii sa zdvojnásobil, zatiaľ čo mestské obyvateľstvo pribúda len pomaly. V roku 1981 bolo mesto napojené na diaľnicu.

Kaplnkový most
  • Kaplnkový most s Vodnou vežou – pretože je mesto rozdelené riekou Reuss, je tu množstvo mostov spájajúcich staré mesto s novým. Z nich je najznámejší Kaplnkový most (Kapellbrücke), najstarší zakrytý drevený most o dĺžke 170 m z roku 1332. V roku 1993 zničil požiar väčšinu mostu, ale keďže bol v 60. rokoch kompletne renovovaný a každý jednotlivý drevený diel bol zaregistrovaný, bolo možné ho po požiari znovu vystavať podľa pôvodnej podoby. Väčšina trojrohých stredovekých originálnych malieb, ktorými bol most vyzdobený po celej dĺžke v štíte, však boli nenávratne zničené. V strede mosta je symbol Luzernu, Vodná veža s osembokým pôdorysom. Most, rovnako ako veža, tvorili súčasť mestských hradieb, preto sú drevené trámy zo strany vodnej veže o niečo vyššie.

Zaujímavosti v okolí Luzernu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pilatus – niekdajšie Pilátske jazero na domovskom kopci nad Luzernom malo byť podľa báje miestom posledného odpočinku Piláta Pontského a preto bol výstup na horu v stredoveku prísne zakázaný. Dnes je hora navštevovaná turistami z oboch strán. Z alpskej strany najstrmšou zubačkou na svete a z luzernskej strany panoramatickou kabínkovou lanovkou a visutou lanovkou.
  • Rigi – „Kráľovná hôr“ s prvou horskou železnicou Európy

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luzern

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lucern na českej Wikipédii.