Cestovný ruch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt, ktorý je uskutočňovaný spravidla vo voľnom čase, ako aj na s nimi spojené služby, najmä ubytovanie a stravovanie. Cestovný ruch je jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví a tvorí významnú časť hospodárstva, najmä v niektorých krajinách. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu UN World Tourism Organization medzinárodný cestovný ruch tvorí asi 25 až 30 % všetkých svetových služieb a zamestnáva viac než 100 miliónov osôb. Cez hranice cestovalo v roku 2013 1,087 miliárd osôb a vznikli tak príjmy v hodnote 873 miliárd EUR[1]. Slovo turizmus je významovo adekvátne k slovu cestovný ruch a ostáva na autorovi, resp. používateľovi aké slová použije. Podľa pravidiel slovenského pravopisu od r. 2013 sa používa slovo turizmus – mu (m.). Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV k terminológii turizmu, resp. cestovného ruchu uvádza: a) podľa Pravidiel slovenského pravopisu (r. 2013) slovo turizmus – mu (m.) nekodifikuje; b) podľa Slovníka cudzích jazykov (akademický) (r. 2005) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: turistický cestovný ruch, turistický, cestovateľský priemysel, turistika; c) podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 (r. 2003) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: cestovný ruch; d) podľa Slovníka slovenského jazyka (r. 1959 – 1968) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: zastaralo turistika.

Definícia zákazníka v cestovnom ruchu[upraviť | upraviť zdroj]

Turista je klientom služieb cestovného ruchu. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN (UNWTO) definuje turistu ako osobu, ktorá strávi najmenej 24 hodín a najviac jeden rok mimo svoj obvyklý domov, nemá z tejto destinácie príjem a neruší svoje právne vzťahy s domovom, kam sa nakoniec vráti[2]. Podľa tejto definície môžeme konštatovať, že napríklad sezónni pracovníci nie sú turistami, pretože v cieľovej destinácii získavajú finančný príjem.

Kategórie cestovného ruchu[upraviť | upraviť zdroj]

Cestovný ruch sa delí hlavne na základe destinácií. Medzi základné destinácie patria more, hory, zážitkový turizmus v mestách a pri dôležitých pamiatkach, náboženský turizmus (napríklad púte) a športový turizmus, keď ľudia cestujú kvôli majstrovstvám, turnajom, atď. Špecifickým druhom turizmu sú kúpele a strediská zamerané na rekondičné pobyty, ide o zariadenia navštevované vo veľkej miere pacientmi a pobyt je pre nich súčasťou liečby. Pobyty zamerané na výučbu jazyka v cudzej krajine patria k jedným z najobľúbenejších medzi mladými ľuďmi. Okrem zdokonalenia sa v cudzom jazyku má človek možnosť stráviť istý čas napríklad pri mori alebo v zaujímavých historických mestách. V súčasnosti sú tiež veľmi populárne cesty do neobývaných a neprebádaných častí zeme.

Hlavné produktové skupiny cestovného ruchu[upraviť | upraviť zdroj]

Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenska do roku 2020 charakterizuje hlavné druhy, resp. produktové skupiny cestovného ruchu: Letný cestovný ruch - je predovšetkým aktívny aj pasívny oddych, relax a rastúci záujem o získavanie nových poznatkov, poznávanie nových regiónov a oblastí v letnom období. Zimný cestovný ruch - je potrebné vo zvýšenej miere rešpektovať požiadavky na ochranu prírody v zimnom období, keďže mnohé strediská sa nachádzajú v blízkosti, resp. priamo v chránených krajinných oblastiach. Kúpeľníctvo v cestovnom ruchu - je pre turistu významný k udržaniu zdravého životného štýlu s predpokladmi nadobudnutia novej energie do budúcnosti. Niektoré ubytovacie zariadenia do svojho programu zaraďujú služby pod lekárskym dozorom a výkonom liečebných procedúr. Kúpeľné obce a mestá, termálne kúpaliská a akvaparky využívajú prírodné minerálne vodné zdroje a vhodné klimatické podmienky na zotavenie a relax, ako aj prírodné a budované kúpaliská s vodou určenou na kúpanie. Kultúrny a mestský cestovný ruchu - je založený na poznaní kultúrno-historického potenciálu, ako sú pamiatky zapísané v zoznamoch Svetového dedičstva UNESCO, hrady, zámky, pamiatkové rezervácie, náboženské pamiatky, múzeá a galérie a pod., ale aj bohatý ľudový folklór, tradície a originálna regionálna tvorivosť. Vidiecky cestovný ruch a agroturizmus - je spojený predovšetkým s jednoduchšími formami ubytovania (ubytovanie v súkromí, penziónoch s max. 10 až 20 lôžkami a pod.) vo vidieckej krajine s možnosťou poznávania života v mimomestských aglomeráciách. Súčasťou je aj agroturizmus spojený so stravovaním s miestnou domácou gastronómiou a pobytom v sedliackom dvore, ranči alebo salaši. Kongresový cestovný ruch - je spojený nielen so službami s organizovaním kongresov, konferencií a podujatí podobného charakteru, ale aj službami doplnkového charakteru vrátane sprievodných programov. Geoturizmus a geoparky - je aktivita v územnej oblasti s geologickým významom, územnými zvláštnosťami a krásami, ktoré sú prezentované v závislosti od formovania regiónu, geologickej histórie, vzniku a rôznych environmentálnych procesov. Geoturizmus vyzdvihuje prírodné dedičstvo aj ako výchovno-vzdelávací prostriedok v geologických a vedných odboroch, prispieva k udržateľnému rozvoju daného územia a vyžaduje príslušný stupeň ochrany na zachovanie náplne geoparku.

Organizácia cestovného ruchu v sebe zahŕňa veľké množstvo odvetví. Či bude daná krajina alebo oblasť zaujímavá pre turistov závisí na veľkom množstve faktorov. Ak nie sú služby na vysokej úrovni, často sa stáva, že si ľudia napriek príťažlivosti turistickej destinácie radšej vyberú iný cieľ. Medzi služby v cestovnom ruchu nezaraďujeme len služby sprievodcovské a ubytovacie, ale aj gastronomické, informačné a propagačné, dopravné, poisťovacie, kultúrne, atď.

Vzhľadom na rozvetvenosť služieb je samozrejmé, že cestovný ruch je schopný zamestnať veľké množstvo ľudí rôznych zameraní. Štúdium cestovného ruchu je v dnešnej dobe ponúkané na stredných aj vysokých školách a takisto existuje široká ponuka pomaturitných kvalifikačných kurzov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]