Interhelpo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Esperanto.svg
Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES· Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj
z  d  u

Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku (Biškek). Zaniklo roku 1943.

V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Česko-Slovenska, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je o tom pamätná tabuľa. Zaujímavým faktom je, že známy politik Pražskej jari Alexander Dubček bol účastníkom Interhelpa, spoločne so svojimi rodičmi.

Interhelpo sa tiež volal jazyk, ktorým hovorili členovia družstva. Družstevníci verili, že jazykom ich novej vlasti bude esperanto. Ale prakticky potom išlo o „spontánne esperanto“, v ktorom boli základom slová z esperanta, z jazykov družstevníkov (české, slovenské, nemecké, maďarské, rusínske) a slová kirgizské, uzbecké, ruské, ukrajinské, ujgurské, tadžické a tatárske.

Družstvo vybudovalo celý rad prevádzok „na zelenej lúke“. V kirgizských stepiach postavili a uviedli do prevádzky tieto zariadenia:

  • 1925 prvú elektráreň v Kirgizsku
  • 1927 textilnú továreň
  • 1928 taviareň
  • továreň na nábytok

Ďalej vybudovali nemocnice, poskytli technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice a priehrady Čustroj, pri zavlažovacích prácach a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska (vládna budova, štátna banka a pod.).

Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore). Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943. Členovia boli stalinizmom perzekvovaní a popravovaní ako nepriatelia Sovietskeho zväzu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]