Interhelpo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Flag of Esperanto.svg
Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES· Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj
z  d  u

Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku. Zaniklo roku 1943.

Pôvod a vznik[upraviť | upraviť kód]

Vznik Interhelpa bola reakcia na výzvu Vladimíra I. Lenina, pomôcť vybudovať socializmus na území dnešného Kirgizska. V roku 1924 bola medzi sovietskou vládou a predstaviteľmi Interhelpa uzatvorená dohoda o presídlení do Kirgizska. 24. apríla 1924 prišiel do Kirgizska prvý vlak (14 vagónov s vybavením - stroje pre stolárske, zámočnícke, sústružnícke, kolesové, krajčírske a obuvnícke dielne, poľnohospodárske stroje, stroje pre koželužne, kompletná píla) a 13 osôb. V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Česko-Slovenska, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je o tom pamätná tabuľa.[1]

Interhelpo sa tiež volal jazyk, ktorým hovorili členovia družstva. Družstevníci verili, že jazykom ich novej vlasti bude esperanto. Ale prakticky potom išlo o „spontánne esperanto“, v ktorom boli základom slová z esperanta, z jazykov družstevníkov (české, slovenské, nemecké, maďarské, rusínske) a slová kirgizské, uzbecké, ruské, ukrajinské, ujgurské, tadžické a tatárske.

História[upraviť | upraviť kód]

Každý člen vstupujúci do družstva do neho musel vložiť celý svoj majetok. Za takto získané a do družstva vložené peniaze boli v Československu nakúpené popri hospodárskych strojoch aj stroje a zariadenia pre textilnú výrobu a garbiareň. Družstvo vybudovalo celý rad prevádzok "na zelenej lúke". V kirgizských stepiach v okolí mesta Frunze (dnešný názov je Biškek) bola postavená a uvedená do prevádzky tieto zariadenia:

  • 1925 prvú elektráreň v Kirgizsku
  • 1927 textilnú továreň (Klement Gottwald)
  • 1928 taviareň
  • továreň na nábytok

Ďalej vybudovali nemocnice, poskytli technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice a priehrady Čustroj, pri zavlažovacích prácach a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska (vládna budova, štátna banka a pod.).

Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.

V roku 1935 pracoval v podnikoch družstva veľký, zjednotený mnohonárodný tím. Medzi 525 členov družstva bolo 261 Rusov, 76 Ukrajincov, 40 Slovákov, 39 Čechov, 22 Maďarov. 21 Nemcov, 14 Kazašov a 52 ľudí iných národností.[2]

Známi členovia Interhelpo[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavým faktom je, že známy politik Pražskej jari Alexander Dubček bol účastníkom Interhelpa, spoločne so svojimi rodičmi. Pokiaľ Peter Jilemnický Interhelpo len navštívil, jeho členmi boli:

Zánik[upraviť | upraviť kód]

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore). Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943. Sovietska vláda dala najprv uväzniť vedúceho družstva pána Rudolfa Marečka[3] a potom aj ostatných funkcionárov družstva a dosadila do vedenia Rusov. Väčšina členstva družstva uväznená a zostávajúca časť sa rozutekali v obave pred zatknutím, niektorí sa vrátili úplne chudobní do Československa. Všetci prišli o majetok vložený do družstva, ktorého sa zmocnili Sovieti[4].

Galéria[upraviť | upraviť kód]

<galéria> Súbor:Файл:Interhelpo 1.jpg Súbor:Файл:Interhelpo 2.jpg Súbor:Файл:Interhelpotraktor.jpg|Prvý traktor v Kirgizsku Súbor:Файл:Interhelpo 3.jpg|Príchod druhého transportu v roku 1926 Súbor:Файл:Interhelpo 4.jpg|Zemljanky členov družstva. 1928 Súbor:Файл:Interhelpo dubcek.jpg|Malý Alexander Dubček (vľavo) v meste Frunze (Biškek). 1925 </galéria>

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://zilina-gallery.sk/picture.php?/2845/category/277
  2. История улиц: Улица Интергельпо » FOTO.KG - Проект "КЫРГЫЗСКИЙ ФОТОАРХИВ" [online]. www.foto.kg, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
  3. Žilina a Interhelpo
  4. Šablóna:Citace elektronické monografie

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]