Altajsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Altajsko

Altajská republika
(Subjekt Ruskej federácie)

Vlajka Altajska Znak Altajska
Vlajka Altajska Znak Altajska
Štátna hymna:
Hymna Altajskej republiky
Altai Republic in Russia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Алтай
 • krátky Республика Алтай
Hlavné mesto Gorno-Altajsk
51°57′ s.š. 85°58′ v.d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky Ruština, Altajčina
Štátne zriadenie
Hlava republiky
republika
Alexander Berdnikov
Federálny okruh Sibírsky
Ekonomický rajón Západná Sibír
Vznik 1. júl 1922
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
92,600 km² (35.)  
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (?)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2010)
 
?
206,168 (79.)

2,23 /km²
Časové pásmo
 • Letný čas
Krasnojasrký čas (UTC+7)
bez zmeny (UTC+7)
Kód subjektu  
 • číselný 04
 • geokód ISO 3166-2 RU-AL
Altai republic map.png

Altajsko, dlhý tvar Altajská republika, je republika Ruskej federácie.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Južnom Sibíri na hranici s Mongolskom a Kazachstanom, niekedy sa jej hovorí tiež Ruský Tibet. Má rozlohu 92 600 km² a 202 947 obyvateľov. Hlavným mestom je Gorno-Altajsk. Platí tu Novosibírsky čas (SEČ+ 5 hod).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V republike žije 57 % Rusov, co je asi 116 000 ľudí. Ďalej nasledujú etnickí Altajci, čo je iba 30,7 % obyvateľov - 62 000 ľudí. Tiež sú tu zastúpené menšiny z bývalých republík ZSSR, ako napr. Ukrajinci alebo Kazachovia. V krajine je iba jedna univerzita, ktorou je Gorno-Altajská štátna univerzita.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

V republika prevláda pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré spracováva potravinársky priemysel (ten je v Altajskej rep. rozvinutý najviac). Nasleduje ťažba dreva (do republiky čiastočne zasahuje severská tajga). V krajine je tiež veľa nerastných surovín (napr. zlato, striebro, železná ruda, lítium a ďalšie), ktoré sa ťažia.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Republika nemá železnicu. Hlavný cestný ťah vedie z Gorno - Altajska do mesta Koš - Agač horskými údoliami a ďalej na juh, priesmykom Dörböt Dabaan do Mongolska. Tiež je tu niekoľko letísk pre osobnú dopravu.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]