Krym (republika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Krymská republika)
Автономна Республіка Крим
Автономная Республика Крым
Qırım Muhtar Cumhuriyeti
Vlajka Znak
Vlajka Znak
Volynská oblasťRivnenská oblasťŽytomyrská oblasťKyjevská oblasťČernihivská oblasťSumská oblasťPoltavská oblasťČerkaská oblasťVinnycká oblasťChmeľnycká oblasťTernopiľská oblasťČernovická oblasťIvanofrankivská oblasťZakarpatská oblasťĽvovská oblasťOdeská oblasťMykolajivská oblasťKirovohradská oblasťChersonská oblasťKrymLuhanská oblasťDnepropetrovská oblasťZáporožská oblasťDonecká oblasťCharkovská oblasťKrym oblasť na Ukrajine (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Motto: „Процветание в единстве
(Prosperita v jednote)
Hlavné mesto COA Simferopol.svg Simferopoľ
Štát sporné územie Rusko/Ukrajina
Jazyk ruština, ukrajinčina, krymská tatárčina
Štátne zriadenie autonómna republika Ruska
Predseda vlády Sergej Aksjonov
Predseda parlamentu Volodymyr Konstantynov
Rozloha 26 081 km²
Najvyšší vrch Roman-Koš (1 545 m)
Počet obyvateľov 1 994 300 (2005)
Hymna „Нивы и горы твои волшебны, Родина“
Mena ruský rubeľ (RUB)
ukrajinská hrivna (UAH)
Internetová doména .crimea.ua
Telefónna predvoľba +380-65
Časové pásmo UTC+2

Krym[1], dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, bývalá republika Ukrajiny na polostrove Krym. V marci 2014 jednostranne vyhlásila samostatnosť (pod názvom Krymská republika) a vyslovila sa za svoje pripojenie k Rusku, čo si nechala potvrdiť aj miestnym referendom.[2] V súčasnosti ide de facto o subjekt Ruskej federácie, ktorá má nad územím kontrolu; ako subjekt Ruskej federácie má názov Krymská republika (rus. Республика Крым - Respublika Krym). Ukrajina Krym považuje naďalej za svoje územie.

Oficiálne názvy Krymu ako súčasti Ukrajiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1978 (platnej do roku 1996):

  • do januára 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika;[3]
  • vo februári až septembri 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika (Krymská ASSR) alebo Krymská republika (novelami ústavy č. 3851-12 a č. 4013-12 bolo do ústavy pridaných do jej záverečných častí pár viet obsahujúcich okrem iného výraz Krymská republika, ostatné – t. j. staršie – vety ústavy však naďalej obsahovali starší názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika);[4][5]
  • od septembra 1994 do roku 1996: Krymská autonómna republika (novelou ústavy č. 171/94-VR bolo výslovne zjednotené názvoslovie ústavy tak, že namiesto Krymská ASSR a Krymská republika sa v ústave používa už len nový názov Krymská autonómna republika).[6]

Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1996 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[7]

Podľa Ústavy Krymu z roku 1998 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[8]

Podľa zákona Najvyššieho sovietu Krymskej ASSR z roku 1992 (platného do roku 1999): Krymská republika (zákon bol zrušený v roku 1999, pričom ako dôvod bolo uvedené, že názov Krymská republika protirečí Ústave Krymu z roku 1998).[9][10]

Slovenský Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) uvádza na svojich stránkach v zozname názvov štátov ako oficiálny ukrajinský názov: Krymská republika. Tento názov, ktorý ÚGKK SR uvádza, bol v čase vydania spomínaného zoznamu – ako vidno vyššie – v rozpore so zákonmi a ústavami Krymu aj Ukrajiny.[11]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1921 - 1992[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Krymská autonómna sovietska socialistická republika

Odovzdanie Krymu Ukrajinskej SSR[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine (vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike). Okrem propagandistických motívov hrali úlohu aj faktory ako: geografická blízkosť, previazanosť ekonomík a kultúrne vzťahy.[12] Jedným z dôvodov pričlenenia Krymu k Ukrajinskej SSR boli aj problémy so zásobovaním, napríklad aj vodou, ktoré muselo byť zaisťované z územia Ukrajinskej SSR.

Krym po rozpade Sovietskeho zväzu[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym pričlenený k Ukrajine. Zároveň však v Sevastopoli zostala sídliť Ruská Čiernomorská flotila, celkovo asi 25 000 mužov (prevažne príslušníci námorných síl, protilietadlovej a pobrežnej obrany). V roku 1997 sa Rusko (Boris Jeľcin) a Ukrajina (Leonid Kučma) dohodli na zotrvaní ruskej základne najmenej do roku 2042.[13][14]

Krym bol naďalej obľúbenou ruskou turistickou destináciou a nachádzala sa tu jediná ukrajinská diaľnica — spájajúca Krym s Moskvou.

Dohoda o prenájme Sevastopolskej základne Rusku mala vypršať v roku 2017. V roku 2010 sa Ukrajina a Rusko dohodli na prenájme základne v Sevastopole na ďalších 25 rokov (teda do roku 2042).[15]

Po vnútropolitickej kríze a masových občianskych protestoch na prelome rokov 2013 — 2014, ktoré vyústili k odvolaniu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča ruská strana začala obsadzovať 27. februára 2014 Krymský polostrov.[14] Obsadenie polostrova si vyžiadalo 2 obete. Jednu na ukrajinskej a jednu na ruskej strane.[14][16] Podstatná časť ukrajinských jednotiek na Kryme sa vzdala a bola neskôr začlenená do ruských ozbrojených síl. Veliteľ ukrajinskej flotily sídliacej na polostrove kontraadmirál Denis Berezovskij prebehol spolu s radom ďalších dôstojníkov. Berezovskij sa stal zástupcom veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily. 16. marca 2014 ruská strana zorganizovala na Kyrme referendum, v ktorom väčšina hlasujúcich vyjadrila súhlas s pripojením k Rusku.[17] Krym bol de iure anektovaný Ruskom podpisom dohody o pričlenení k Rusku v nasledujúcich dňoch.[18]

Anexiou Krymu sa začala hlboká kríza, ktorá prerástla do sprvu maskovanej, neskôr otvorenej rusko-ukrajinskej vojny. Začali sa zároveň politické a ekonomické sankcie západných krajín namierených proti Rusku.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Krym je parlamentná republika bez prezidenta. Zákonodárny orgán tvorí 100-členný parlament, tzv. vrchná rada, ktorý je volený každých 5 rokov od roku 2009. Výkonnú moc predstavuje rada ministrov, ktorej predsedá premiér, ktorý je volený parlamentom.

Špeciálny zákonodárny zbor Krymských Tatárov sa nazýva Qırımtatar Milliy Meclisi a 14 Krymských Tatárov pôsobí aj v Krymskom parlamente.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rajóny
1. Bachčisarajský
2. Bilohorský
3. Džankojský
4. Kirovský
5. Krasnohvardijský
6. Krasnoperekopský
7. Leninský


8. Nižnohorský
9. Pervomajský
10. Rozdoľnenský
11. Sakský
12. Simferopolský
13. Sovietsky
14. Čiernomorský

Mestské rady
15. Alušta
16. Armiansk
17. Džankoj
18. Jevpatorija
19. Kerč
20. Krasnoperekopsk
21. Saki


22. Simferopoľ
23. Sudak
24. Feodosija
25. Jalta
26. Sevastopoľ (nie je súčasťou Autonómnej republiky Krym)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rajón/mesto Počet obyvateľov Rusi Ukrajinci Krymskí Tatári Iní
Bachčisarajský 91 436 54,3 % 19,6 % 21,3 % 4,8 %
Bilohorský 64 359 49,2 % 16,2 % 29,2 % 5,4 %
Džankojský 74 157 38,9 % 33,8 % 21,6 % 5,7 %
Kirovský 53 951 50,5 % 17,6 % 25,5 % 6,4 %
Krasnohvardijský 91 336 48,7 % 27,3 % 16,7 % 7,3 %
Krasnoperekopský 29 589 33,2 % 43,4 % 17,2 % 6,2 %
Leninský 62 997 54,8 % 22,9 % 15,5 % 6,8 %
Nižnohorský 50 592 50,4 % 28,8 % 16,0 % 4,8 %
Pervomajský 35 564 37,9 % 35,1 % 21,5 % 5,5 %
Rozdoľnenský 34 323 41,1 % 40,1 % 13,3 % 5,5 %
Sakský 78 138 45,2 % 31,5 % 17,5 % 5,8 %
Simferopolský 159 034 49,4 % 23,5 % 22,2 % 4,9 %
Sovietsky 34 349 48,5 % 22,1 % 22,2 % 7,2 %
Nižnohorský 50 592 50,4 % 28,8 % 16,0 % 4,8 %
Čiernomorský 32 188 52,8 % 29,3 % 12,7 % 5,2 %
Alušta 28 418 71,6 % 23,2 % 3,4 % 1,8 %
Armjansk 22 337 55,7 % 36,2 % 3,5 % 4,6 %
Džankoj 36 086 59,8 % 25,9 % 8,1 % 6,2 %
Jevpatorija 106 877 64,9 % 23,3 % 6,9 % 4,9 %
Kerč 145 319 78,7 % 15,4 % 1,0 % 4,9 %
Krasnoperekopsk 29 830 51,0 % 40,9 % 3,0 % 5,1 %
Saki 23 707 65,1 % 24,3 % 5,8 % 4,8 %
Simferopol 337 285 66,7 % 21,3 % 7,0 % 5,0 %
Sudak 15 300 64,3 % 19,4 % 9,8 % 6,5 %
Feodosija 70 043 72,2 % 18,8 % 4,6 % 4,4 %
Jalta 78 115 65,5 % 27,6 % 1,3 % 5,6 %
Sevastopol 343 156 71,6 % 22,4 % 0,5 % 5,5 %

Údaje o národnostnom zložení sú na základe ukrajinského sčítania ľudu v roku 2001[19].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy štátov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
  2. Komentar MZS Ukrainy šodo postanovi Pro nezaležnisť Krimu vyd 17 breznia 2014 roku - Noviny (Коментар МЗС України щодо постанови «Про незалежність Криму» від 17 березня 2014 року - Новини) [online]. mfa.gov.ua, 2014-03-17, [cit. 2017-09-21]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  3. Конституція (Основний Закон) Української Радянської Соціалістичної Республіки. 1978-04-20. Dostupné online. Pozri všetky tam uvedené novely do decembra 1993.
  4. Закон України №4013-XII «Про внесення змін до статей 149 і 150 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-24. Dostupné online
  5. Закон України №3851-XII «Про доповнення пункту 7-2 статті 114-5 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-20. Dostupné online
  6. Закон України №171/94-ВР «Про внесення змін і доповнень до Конституції (Основного Закону) України». 1994-09-21. Dostupné online
  7. Конститу́ція Украї́ни. 1996-06-28. Dostupné online
  8. Конститу́ция Автономной Республики Крым. 1998-10-21. Dostupné online
  9. Закон Крымской Автономной Советской Социалистической Республики № 19-1 «О Республике Крым как официальном названии демократического государства Крым». 1992-02-26. Dostupné online
  10. Постановле́ние Верховной Рады Автономной Республики Крым №733-2/99 «О признании утратившими силу некоторых нормативно-правовых актов Автономной Республики Крым». 1999-10-20. Dostupné online
  11. Štandardizácia geografického názvoslovia : Názvy štátov : Ukrajina [PDF online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2012-01-14, [cit. 2014-03-20]. Dostupné online.
  12. BOJKO, Oleksandr; PAVKA, Marek. Nejnovější dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Brno : Jota, 1997. 267 s. ISBN 80-7217-031-7. S. 185. (po česky)
  13. a b c GALEOTTI, Mark. Armies of Russia's War in Ukraine. [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2019. 64 s. ISBN 978-1-4728-3345-7.
  14. TASR. Rusko schválilo dohodu o prenájme základne v Sevastopole. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-04-28. Dostupné online [cit. 2023-01-31]. ISSN 1335-4418.
  15. TASR. Ukrajinské jednotky sa z Krymu nestiahnu, vyhlásil minister obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-19. Dostupné online [cit. 2023-01-31].
  16. ČTK. Spojenie Krymu s Ruskom podporilo zrejme 95 percent voličov. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-03-16. Dostupné online [cit. 2023-01-31]. ISSN 1336-197X.
  17. TASR. Krym je definitívne ruský, Putin podpisom potvrdil anexiu polostrova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-03-21. Dostupné online [cit. 2023-01-31]. ISSN 1335-4418.
  18. WebCite query result [online]. webcitation.org, [cit. 2017-09-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]