Ternopiľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°33′00″S 25°34′00″V / 49,55°S 25,5666667°V / 49.55; 25.5666667
Ternopiľ
Тернопіль
mesto
Katedra0278.jpg
Katedrála Nepoškvrneného Počatia Panny Márie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (pred Dominikánsky kostol)
Flag of Ternopil.png
Vlajka
Coat of arms of Ternopil.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Flag of Ternopil Oblast.svg Ternopiľská oblasť
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°33′00″S 25°34′00″V / 49,55°S 25,5666667°V / 49.55; 25.5666667
Rozloha 59 km² (5 900 ha)
Obyvateľstvo 217 584 (2017)
Hustota 3 687,86 obyv./km²
PSČ 46000
Tel. predvoľba +380 352
Ukraine adm location map.svg
Red pog.svg
Webová stránka: http://www.city.gov.te.ua

Ternopiľ (ukr. Тернопіль – Ternopiľ, rus. Тернополь – Ternopol alebo poľ. Tarnopol) je mesto ležiace v západnej časti Ukrajiny na rieke Seret. Mestom prechádza hlavná železničná trať medzi Ľvovom a Kyjevom a cesta Ľvov-Vinnycia-Umaň. Ternopiľ je hlavným mestom Ternopiľskej oblasti; žije tu približne 217600 obyvateľov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ternopiľský zámok

V roku 1540 bola Jánom Tarnowskim založená pevnosť proti tatárskym nájazdom. Roku 1548 boli Žigmundom I. Starým mestu garantované mestské práva. Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Ternopiľ sa zúčastnil Chmelnického povstania. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Turkami a Tatármi. Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 18091815 Rusku, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko. Na prelome 19. a 20. storočia prekonalo rýchly rozvoj a stalo sa obchodným centrom oblasti. Na jeseň 1915 sa v blízkosti mesta odohrávali boje 1. svetovej vojny (oi. Bitka pri Zborove) a bola pri ňom zastavená ofenzíva rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk.

Po 1. svetovej vojne bolo mesto striedavo súčasťou Ukrajinskej ľudovej republiky, Poľska a boľševického Ruska. Od júla roku 1919 až do septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky a hlavným mestom Tarnopolského vojvodstva; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR). V roku 1939 malo mesto 40 000 obyvateľov, z toho 50 % Poliakov, 10 % Ukrajincov a relatívne vysoký počet Židov. Od 3. júla 1941 do 14. apríla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Teraz je jedným z 24 oblastných miest Ukrajiny.

Ternopiľ dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Ulička (Valova) historickej časti mesta

Dnes má mesto približne 245 000 obyvateľov. Ternopiľ je sídlom univerzity, Ševčenkovho činoherného divadla, filharmónie a niekoľkých múzeí a galérií. Z dochovaných pamiatok stojí za spomenutie predovšetkým niekoľko kostolov, najmä kostol Zmŕtvychvstania Pána (Воздвиженська церква), dominikánsky kostol z 18. storočia) a tiež miestny zámok (založený v 16. storočí a prestavaný v 19. storočí). Na rieke Seret bol už v čase založenia mesta vybudovaný veľký rybník, ktorý na začiatku 20. storočia takmer zanikol, ale v päťdesiatych rokoch bol prestavaný na nádrž s rozlohou 3 km², ktorá v sovietskej ére niesla názov Komsomolské jazero; dnes slúži predovšetkým na rekreačné účely a v jeho okolí sa nachádzajú rozľahlé parky.

Medzi osobnosti spojené s mestom patrí napr. poľský šľachtic Stanisław Koniecpolski, generáli Władysław Langner a Franciszek Kleeberg, poľský slavista Aleksander Brückner, nacionalista Jaroslav Stecko, židovský nemecký jazykový spisovateľ Soma Morgenstern, izraelská politička Tova Sanhadra´i alebo súčasný ukrajinský prezident Viktor Juščenko.

V meste je zastúpený predovšetkým potravinársky, bavlnársky, strojársky (kombajny) a farmaceutický priemysel. Ternopiľ je od roku 1870 dôležitou stanicou na železničnej trati Ľvov-Chmeľnyckyj-Žmerynka-Kyjev/Odesa, ďalšie trate vedú do Černovíc, Šepetivky, Chodoriva a Bučača. Mesto tiež leží na západovýchodnom európskom cestnom ťahu E50, frekventovaná cesta vedie severným smerom na Kremenec, Dubno a Rovno.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ternopil na českej Wikipédii.