Ternopiľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°33′00″S 25°34′00″V / 49,55°S 25,5666667°V / 49.55; 25.5666667
Ternopiľ
(Тернопіль)
Ternopol, Tarnopol
mesto
UA-TE Ternopil Buran 18-06-16.JPG
Ternopiľský zámok
Flag of Ternopil.svg
Vlajka
Coat of arms of Ternopil.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Flag of Ternopil Oblast.svg Ternopiľská oblasť
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°33′00″S 25°34′00″V / 49,55°S 25,5666667°V / 49.55; 25.5666667
Rozloha 59 km² (5 900 ha)
Obyvateľstvo 217 584 (2017)
Hustota 3 687,86 obyv./km²
PSČ 46000
Tel. predvoľba +380 352
Ukraine adm location map.svg
Red pog.svg
Webová stránka: http://www.city.gov.te.ua
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ternopiľ (ukr. Тернопіль; rus. ТернопольTernopol; poľ. Tarnopol) je mesto ležiace v západnej časti Ukrajiny na rieke Seret. Mestom prechádza hlavná železničná trať medzi Ľvovom a Kyjevom a cesta Ľvov-Vinnycia-Umaň. Ternopiľ je hlavným mestom Ternopiľskej oblasti; žije tu približne 217600 obyvateľov.

História[upraviť | upraviť kód]

Katedrála Nepoškvrneného Počatia Panny Márie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (pred Dominikánsky kostol)

V roku 1540 bola Jánom Tarnowskim založená pevnosť proti tatárskym nájazdom. Roku 1548 boli Žigmundom I. Starým mestu garantované mestské práva. Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Ternopiľ sa zúčastnil Chmelnického povstania. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Turkami a Tatármi. Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 18091815 Rusku, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko. Na prelome 19. a 20. storočia prekonalo rýchly rozvoj a stalo sa obchodným centrom oblasti. Na jeseň 1915 sa v blízkosti mesta odohrávali boje 1. svetovej vojny (oi. Bitka pri Zborove) a bola pri ňom zastavená ofenzíva rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk.

Po 1. svetovej vojne bolo mesto striedavo súčasťou Ukrajinskej ľudovej republiky, Poľska a boľševického Ruska. Od júla roku 1919 až do septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky a hlavným mestom Tarnopolského vojvodstva; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR). V roku 1939 malo mesto 40 000 obyvateľov, z toho 50 % Poliakov, 10 % Ukrajincov a relatívne vysoký počet Židov. Od 3. júla 1941 do 14. apríla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Teraz je jedným z 24 oblastných miest Ukrajiny.

Ternopiľ dnes[upraviť | upraviť kód]

Ulička (Valova) historickej časti mesta

Dnes má mesto približne 245 000 obyvateľov. Ternopiľ je sídlom univerzity, Ševčenkovho činoherného divadla, filharmónie a niekoľkých múzeí a galérií. Z dochovaných pamiatok stojí za spomenutie predovšetkým niekoľko kostolov, najmä kostol Zmŕtvychvstania Pána (Воздвиженська церква), dominikánsky kostol z 18. storočia) a tiež miestny zámok (založený v 16. storočí a prestavaný v 19. storočí). Na rieke Seret bol už v čase založenia mesta vybudovaný veľký rybník, ktorý na začiatku 20. storočia takmer zanikol, ale v päťdesiatych rokoch bol prestavaný na nádrž s rozlohou 3 km², ktorá v sovietskej ére niesla názov Komsomolské jazero; dnes slúži predovšetkým na rekreačné účely a v jeho okolí sa nachádzajú rozľahlé parky.

Medzi osobnosti spojené s mestom patrí napr. poľský šľachtic Stanisław Koniecpolski, generáli Władysław Langner a Franciszek Kleeberg, poľský slavista Aleksander Brückner, nacionalista Jaroslav Stecko, židovský nemecký jazykový spisovateľ Soma Morgenstern, izraelská politička Tova Sanhadra´i alebo súčasný ukrajinský prezident Viktor Juščenko.

V meste je zastúpený predovšetkým potravinársky, bavlnársky, strojársky (kombajny) a farmaceutický priemysel. Ternopiľ je od roku 1870 dôležitou stanicou na železničnej trati Ľvov-Chmeľnyckyj-Žmerynka-Kyjev/Odesa, ďalšie trate vedú do Černovíc, Šepetivky, Chodoriva a Bučača. Mesto tiež leží na západovýchodnom európskom cestnom ťahu E50, frekventovaná cesta vedie severným smerom na Kremenec, Dubno a Rovno.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ternopiľ

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ternopil na českej Wikipédii.