Ukrajinská gréckokatolícka cirkev
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
|---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu. V súčasnosti je najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou.
Jej pôvod siaha do obdobia pokresťančovania východných Slovanov. Po r. 1054 sa vplyvom východnej schizmy postupne cirkev na území Rusi postupne dostala do postavenia nepriateľského voči západnej cirkvi.
V roku 1596 bola podpísaná Brestská únia, ktorou sa pravoslávni na území pod vládou Poľska pričlenili ku Katolíckej cirkvi.[1]
Po rozdelení Poľska medzi susedné štáty sa gréckokatolíci, ktorí sa ocitli na území Ruska, stali opäť pravoslávnymi. V Rakúsko-Uhorskej časti Ukrajinského územia boli gréckokatolícke štruktúry naproti tomu podporované.
Po 2. svetovej vojne sa takmer všetci ukrajinskí gréckokatolíci dostali pod vládu Sovietskeho zväzu. Tzv. ľvovská synoda pod sovietskou réžiou v roku 1946 vyhlásila Brestskú úniu za zrušenú. Gréckokatolícka cirkev bola perzekvovaná a mohla existovať len v utajení. Počas tohto obdobia pôsobila najmä v diaspore v zahraničí.
Po páde komunistického režimu mohla cirkev znova začať legálne pôsobiť. V súčasnosti má okolo 4,3 milióna členov[2] a je najväčšou východnou katolíckou cirkvou. Najviac veriacich má Ukrajinská gréckokatolícka cirkev na západnej Ukrajine, ale svoje eparchie má aj mimo európskeho kontinentu.
Hlavným centrom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi je Kyjev spolu s Ľvovom. Najvyšším predstaviteľom je kyjevsko-haličský väčší arcibiskup, ktorým je v súčasnosti Jeho Blaženosť vladyka Sviatoslav (Ševčuk).
Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Ukrajina:
- väčšie arcibiskupstvo - Kyjev-Halič
- metropolitné archieparchie - Ľvov, Ivano-Frankivsk, Ternopiľ-Zboriv
- eparchie - Bučač, Černivci, Kamianec-Podiľskyj, Kolomyja, Sambir-Drohobyč, Sokaľ-Žovkva, Stryj
- arcibiskupské exarcháty - Doneck, Charkiv, Luck, Odessa, Krym
USA:
- metropolitná archieparchia - Philadelphia
- eparchie - Parma, Chicago, Stamford
Kanada:
- metropolitná archieparchia - Winnipeg
- eparchie - Edmonton, New Westminster, Saskatoon, Toronto
Poľsko:
- metropolitná archieparchia - Przemyśl-Varšava
- eparchia - Vroclav-Košalin, Olštýn–Gdańsk
Ostatné krajiny:
- metropolitná archieparchia - Curitiba (Brazília)
- eparchie - Londýn (Anglicko, Škótsko, Wales), Prudentópolis (Brazília), Melbourne (Austrália, Nový Zéland), Paríž (Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Švajčiarsko), Buenos Aires (Argentína)
- apoštolské exarcháty - Nemecko a Škandinávia (Nemecko, Fínsko, Nórsko, Švédsko), Rím (Taliansko)[3]
- apoštolská administratúra - Kazachstan a centrálna Ázia (Kazachstan, Kyrgyzstan, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan)[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BRIEF HISTORY OF THE UNION OF BREST (1595) - Treaty Of Brest Document - text Brestskej únie v angličtine
- ↑ Štatistika za rok 2010 z Eastern Catholic Churches Statistics; http://ugcc.org.ua/36.0.html uvádza vyše 5,5 milióna veriacich (citované 12. januára 2011)
- ↑ http://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2019/07/11/190711b.html
- ↑ http://www.gcatholic.org/dioceses/data/rite-U.htm