Preskočiť na obsah

Mariupoľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mariupoľ
(Маріуполь)
mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Donecká oblasť
Súradnice 47°7′50″S 37°33′50″V / 47,13056°S 37,56389°V / 47.13056; 37.56389
Rozloha 244 km² (24 400 ha)
Obyvateľstvo 444 493 (2018)
Prvá písomná zmienka 1778
Časové pásmo UTC+3
 - letný čas UTC+4
PSČ 87500—87590
Telefónna predvoľba +380 629
EČV 57
Poloha mesta na Ukrajine
Poloha mesta na Ukrajine
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Mariupol
Webová stránka: http://www.mariupol.gov.ua

/index.php

OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mariupoľ (ukr. Маріуполь Mariupoľ; rus. Мариуполь Mariupoľ; gr. Μαριούπολη Marioupoli) je prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori v Doneckej oblasti v juhovýchodnej Ukrajine. Mesto leží pri ústí rieky Kalmius zhruba 120 km južne od Donecku. Žije tu 444 493 obyvateľov (2018); mesto je 2. najväčšie v oblasti a 10. najväčšie na Ukrajine.

Dejiny a kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešného Mariupoľa vznikla v 16. storočí kozácka pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi 1770  1780, keď do oblasti Pryazovja prišli krymskí Gréci. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine.

Veľký rozvoj nastal po roku 1870 s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím nacistickej okupácie (1941  1943) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde ZSSR). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku 1926 aj z kúpeľov.

V meste pôsobí divadlo založené v roku 1878 ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 kostolov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu a 3 kostoly Kyjevského patriarchátu.

Mesto bolo silne poškodené počas ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roku 2022. Od 1. marca 2022 bolo mesto obkľúčené ruskými silami. V meste sa bránili jednotky ukrajinskej námornej pechoty a práporu Azov. Ich posledné zvyšky sa do 20. mája vzdali. Odvtedy je mesto okupované Ruskom. Predpokladá sa, že v dôsledku ostreľovania zahynulo viac než 21 000 civilných obyvateľov mesta.[1]

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je veľká národnostná menšina Rusov.

Národnosť Počet príslušníkov Podiel (%)
Ukrajinci 248 683 48,7
Rusi 226 848 44,4
Gréci 21 923 4,3
  Bielorusi   3 858 0,8
Arméni 1 205 0,2
Židia 1 176 0,2
Bulhari 1 082 0,2
ostatní 6 060 1,2

Demografický vývoj mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov.

RokPočet obyv.ZmenaAglomeráciaZmena
1778168-168-
17822 948+1,655 %2 948+1,655 %
18504 579+55,33 %4 579+55,33 %
189731 800+594,47 %31 800+594,47 %
191358 000+82,39 %58 000+82,39 %
1939221 500+281,90 %221 500+281,90 %
1941241 000+8,80 %241 000+8,80 %
194385 000-64,73 %85 000-64,73 %
1959283 600+233,65 %299 100+251,88 %
1979502 600+77,22 %525 000+75,53 %
1987529 000+5,25 %552 300+5,20 %
1989518 900-1,91 %541 000-2,05 %
1994520 7000,35 %543 6000,48 %
1998499 800-4,01 %521 300-4,10 %
2001492 200-1,52 %514 500-1,30 %
2002489 700-0,51 %510 800-0,72 %
2005481 600-1,65 %502 800-1,57 %
2007498 600+3,53 %--

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Dominika Colombova. Tri mesiace vojny na Ukrajine (mapa). SME (Bratislava), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2022-05-30].