Poltava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°35′22″S 34°33′05″V / 49,58944°S 34,55139°V / 49.58944; 34.55139
Poltava
mesto
Collage of Poltava.jpg
vľavo hore: Regionálne múzeum, vpravo hore: Poltavský kláštor, v strede: Okrúhle námestie, vľavo dole: Biely altán, vpravo dole: Pamätník Maruse Čuraj
Flag of Poltava.svg
Vlajka
Poltava coat.svg
Erb
Oficiálny názov: Полтава
Pôvod názvu: Po rieke Ltava
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Poltavská oblasť
Mestská rada Poltavská mestská rada
Rieka Vorskla
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 49°35′22″S 34°33′05″V / 49,58944°S 34,55139°V / 49.58944; 34.55139
Rozloha 103,0 km² (10 300 ha)
Obyvateľstvo 292 469 (01.11.2016)
Hustota 2 839,5 obyv./km²
Založené 899
 - Prvá pís. zmienka 1174
Primátor Oleksandr Mamaj
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 36000—36499
Telefónna prevoľba +380-532(2)
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Poltava
Webová stránka: rada-poltava.gov.ua

Poltava (ukr. Полтава) je mesto v Ukrajine, dopravná križovatka, správne stredisko Poltavského rajónu a Poltavskej oblasti. Mesto leží na rieke Vorskla v severno-východnej časti krajiny. Má rozlohu 103 km² a 292 469 obyvateľov (2016). Križovatka na železničnej trati Kyjev-Charkov.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo založené koncom 9. storočia na rieke Ltava (teraz zaniknutá). 27. júna 1709 došlo pri meste k bitke medzi ruským vojskom Petra I. a švédskymi vojskami Karola XII., pri ktorej boli Švédi porazení.

Počas druhej svetovej vojny obsadili 18. septembra 1941 mesto Nemci. Počas okupácie nacisti zavraždili alebo deportovali okolo 18 000 obyvateľov mesta. Po priblížení frontu na jeseň 1943 Nemci mesto opevnili a tvrdo bránili. Ťažké boje si vyžiadali veľké obete na oboch stranách. Nemci z mesta ustúpili až v dôsledku hrozby obkľúčania silami 5. gardovej a 53. armády, ktoré postupovali severne a južne od mesta.

V meste pôsobili N.V. Gogoľ a T.H. Ševčenko.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, 560-561 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]