Poltava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°35′22″S 34°33′05″V / 49,58944°S 34,55139°V / 49.58944; 34.55139
Poltava
mesto
Collage of Poltava.jpg
vľavo hore: Regionálne múzeum, vpravo hore: Poltavský kláštor, v strede: Okrúhle námestie, vľavo dole: Biely altán, vpravo dole: Pamätník Maruse Čuraj
Flag of Poltava.svg
Vlajka
Poltava coat.svg
Erb
Oficiálny názov: Полтава
Pôvod názvu: Po rieke Ltava
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Poltavská oblasť
Mestská rada Poltavská mestská rada
Rieka Vorskla
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 49°35′22″S 34°33′05″V / 49,58944°S 34,55139°V / 49.58944; 34.55139
Rozloha 103,0 km² (10 300 ha)
Obyvateľstvo 292 469 (01.11.2016)
Hustota 2 839,5 obyv./km²
Založené 899
 - Prvá pís. zmienka 1174
Primátor Oleksandr Mamaj
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 36000—36499
Telefónna prevoľba +380-532(2)
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Poltava
Webová stránka: rada-poltava.gov.ua

Poltava (ukr. Полтава) je mesto na Ukrajine, dopravná križovatka, správne stredisko Poltavského rajónu a Poltavskej oblasti. Mesto leží na rieke Vorskla v severno-východnej časti krajiny. Má rozlohu 103 km² a 292 469 obyvateľov (2016). Križovatka na železničnej trati Kyjev-Charkov.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo založené koncom 9. storočia na rieke Ltava (teraz zaniknutá). 27. júna 1709 došlo pri meste k bitke medzi ruským vojskom Petra I. a švédskymi vojskami Karola XII., pri ktorej boli Švédi porazení.

Počas druhej svetovej vojny obsadili 18. septembra 1941 mesto Nemci. V priebehu okupácie nacisti zavraždili alebo deportovali okolo 18 000 obyvateľov mesta. Po priblížení frontu na jeseň 1943 bolo Nemcami mesto opevnené a tvrdo bránené. Ťažké boje si vyžiadali veľké obete na oboch stranách. Nemci z mesta ustúpili až v dôsledku hrozby obkľúčania silami 5. gardovej a 53. armády, ktoré postupovali severne a južne od mesta.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobili N.V. Gogoľ, T.H. Ševčenko a V.H. Korolenko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, 560-561 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]