Ivano-Frankivsk
Ivano-Frankivsk | |||
Ivano-Frankovsk Iwano-Frankiwsk | |||
mesto | |||
Centrum mesta
| |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Ivanofrankivská oblasť | ||
Nadmorská výška | 244 m n. m. | ||
Súradnice | 48°55′00″S 24°43′00″V / 48,916667°S 24,716667°V | ||
Rozloha | 83,73 km² (8 373 ha) | ||
Obyvateľstvo | 224 712 (1.10.2012) | ||
Hustota | 2 683,77 obyv./km² | ||
Tel. predvoľba | + 380 342 | ||
Poloha mesta na mape Ukrajiny
| |||
Wikimedia Commons: Ivano-Frankivsk | |||
Webová stránka: www.mvk.if.ua | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ivano-Frankivsk (ukr. Івано-Франківськ; rus. Ивано-Франковск – Ivano-Frankovsk; poľ. Iwano-Frankiwsk, v minulosti Stanisławów) je mesto Ivanofrankovskej oblasti juhozápadnej Ukrajiny. V roku 2021 malo približne 237 000 obyvateľov. Mesto je dôležitý železničný uzol.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto bolo pôvodne založená na ochranu poľsko-litovského štátu pred útokmi Tatárov v 15. storočí. Pôvodná pevnosť stála pri obciach Zabolotiv (1435) a Kňahynyn (1485). Mesto Stanisławów založil na dnešnom mieste Jendrzej Potocki. Pomenoval ho na počesť svojho otca Stanislava Potockého. Mestské práva podľa magdeburského práva uznal kráľ Ján II. Kazimír Vasa v roku 1662. Ján II. Kazimír dal zároveň drevenú pevnosť prebudovať ako kamennú a tehlovú. Po prvom delení Poľska mesto pripadlo Rakúsku.[1]
Po porážke Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojna bolo mesto v roku 1918 krátko súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Neskôr bolo obsadené Poľskom. V roku 1920 mesto počas poľsko-boľševickej vojny obsadili nakrátko vojská Červenej armády. Po ich ústupe ho nakrátko obsadili vojská Symona Petľuru a napokon ho znovu získalo Poľsko.
Počas druhej svetovej vojny vtedajší Stanisławów okupovali vojská sovietskej Červenej armády, mesto bolo ako Stanislav pričlenené k Ukrajinskej SSR. Po Nemeckom útoku na ZSSR sovietske NKVD, z obavy pred ich vydaním nepriateľovi, v meste zavraždilo viac než 500 poľských vojnových zajatcov vrátane asi 150 žien a detí poľskej národnosti, zaistených po okupácii Poľska. Obete masových vrážd boli pochované do masových hrobov pri obci Demianiv Laz.
Nacisti po obsadení územia pričlenili Halič do Generálneho gouvernementu a v zriadili židovské geto.[2]
Mesto bolo oslobodené sovietskymi jednotkami v roku 1944 počas ľvovsko-sandomierzskej operácie. Mesto sa znovu stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu. V meste sa rozvíjal ľahký priemysel, potravinárstvo, spracovanie dreva a výroba stavebných materiálov.[1] V roku 1962 bolo premenované na Ivano-Frankivsk, na počesť ukrajinského spisovateľa Ivana Jakovyča Franka.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sa zachovali zvyšky stredovekého opevnenia. Nachádza sa tu viacero grécko-katolíckych, pravoslávnych ako aj jeden rímsko-katolícky kostol.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Ivano-Frankovsk. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, s. 287
- ↑ Stanisławów [online]. encyclopedia.ushmm.org, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivano-Frankivsk