Čukotka (autonómny okruh)

Čukotka Čukotský autonómny okruh (Subjekt Ruskej federácie)
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Miestny názov
• dlhý	Чуко́тский автоно́мный о́круг
• krátky	Чуко́тка
Hlavné mesto	Anadyr °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky	ruština, miestne jazyky
Štátne zriadenie	autonómny okruh Roman V. Kopin
Federálny okruh	Ďalekovýchodný
Ekonomický rajón	Ďalekovýchodný
Vznik	10.decembra 1930
Rozloha  • celková  • voda (%)	737700 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad ([[]])  • sčítanie (2015)  • hustota (2015)	50 759 (82.) 0,07 /km²
Časové pásmo  • Letný čas	MAGT (UTC+12) (UTC)
Kód subjektu
• číselný
• geokód ISO 3166-2	RU-CHU

Čukotská krajina

Čukotka, dlhý tvar Čukotský autonómny okruh, na ruskom Ďalekom východe je najvzdialenejší severovýchodný región Ruska. Nachádza sa prevažne na Čukotskom polostrove. Hlavné mesto autonómneho okruhu je Anadyr. V roku 2015 mal okruh 50 759 obyvateľov.

Geografia

Ide o najvzdialenejší severovýchodný región Ruska a od doby predaje Aljašky Ruskom Spojeným štátom americkým (v roku 1867) je jediným regiónom Ruska ležiacim čiastočne na západnej pologuli. Pobrežie Čukotského autonómneho okruhu je obmývané Beringovým morom, ktoré je súčasťou Tichého oceánu, Čukotským morom a Východosibírskym morom ktoré sú súčasťami Severného ľadového oceánu. K okruhu patrí tiež Wrangelov ostrov. Na severe Čukotskej vrchoviny sa nachádza unikátne jazero Elgygytgyn.

Rozloha okruhu je 737 700 km² a hlavným mestom a administratívnym centrom je Anadyr. Okruh sa delí na 8 rajónov, z ktorých najväčší, Anadyrský, má väčšiu rozlohu než Veľká Británia.

História

Čukotský národný okruh vznikol 10. decembra 1930 a bol súčasťou Kamčatskej oblasti. 28. mája 1951 bol včlenený do Chabarovského kraja a v roku 1953 sa Čukotka stala súčasťou Magadanskej oblasti. V roku 1980 bol zmenený status na autonómny okruh. 17. júna 1992 vyhlásila Čukotka oddelenie od Magadanskej oblasti, ktoré bolo v roku 1993 schválené ústavným súdom Ruskej federácie.

Hospodárstvo

Čukotka má veľké zásoby surovín. Nachádza sa tu ropa, zemný plyn, uhlie, zlato a volfrám, ktorých ťažba sa rozvíja. Vidiecke obyvateľstvo sa živí predovšetkým pastierstvom sobov, lovom a rybolovom. Obyvateľstvo v mestách je naproti tomu zamestnané v ťažobnom a stavebnom priemysle, administratíve, kultúre, školstve a lekárstve.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov je podľa sčítania ľudu zroku z 2010 50 526.

Národnostné zloženie obyvateľov je ovplyvnené migráciou prisťahovalcov. Pôvodné obyvateľstvo tvorí zhruba jednu tretinu celkovej populácie. Pri poslednom sčítaní v roku 2010 nedeklarovalo svoju národnosť 2 770 osôb. Okrem národností uvedených v tabuľke nižšie tu žijú Bielorusi (0,96 % populácie), Jukagirovia (0,4 %), Koriaci (0,2 %), Tatári, Čuvaši, Moldavčania, Burjati, Nemci, Baškirovia, Azerbajdžanci a niekoľko ďalších skupín.

	sčítanie 1939	sčítanie 1959	sčítanie 1970	sčítanie 1979	sčítanie 1989	sčítanie 2002	sčítanie 2010	sčítanie 2015
Čukčovia	12 111	9 975	11 001	11 292	11 914	12 622	12 772
	56,2 %	21,4 %	10,9 %	8,1 %	7,3 %	23,5 %	26,7 %
Čuvanci					944	951	897
					0,6 %	1,8 %	1,9 %
Eskymáci	800	1 064	1 149	1 278	1 452	1 534	1 529
	3,7 %	2,3 %	1,1 %	0,9 %	0,9 %	2,9 %	3,2 %
Evenkovia	817	820	1 061	969	1 336	1 407	1 392
	3,8 %	1,8 %	1,0 %	0,7 %	0,8 %	2,6 %	2,9 %
Rusi	5 183	28 318	70 531	96 424	108 297	27 918	25 068
	24,1 %	60,7 %	69,7 %	68,9 %	66,1 %	51,9 %	52,5 %
Ukrajinci	571	3 543	10 393	20 122	27 600	4 960	2 869
	2,7 %	7,6 %	10,3 %	14,4 %	16,8 %	9,2 %	6,0 %
Ostatní	2 055	2 969	7 049	9 859	12 391	4 432	3 229
	9,5 %	6,4 %	7,0 %	7,0 %	7,6 %	8,2 %	6,8 %
Spolu	21 537	46,689	101,194	139 944	163 934	53 824	50 526	50 759

Pohyb obyvateľstva (2005)

• Narodenia: 795 na 1 000 obyvateľov (pôrodnostť 15,7)
• Úmrtia: 597 na 1 000 obyvateľov (úmrtnosť 11,8)

Pohyb obyvateľstva (2007)

• Narodenia: 16,10 na 1 000 obyvateľov
• Úmrtia: 12,37 na 1 000 obyvateľov

Prírastok sťahovaním: -8,2 na 1 000 obyvateľov

Miera prirodzeného prírastku: +0,37 % za rok

Miera celkového prírastku: -0,44 % za rok (Z dôvodu migrácie počet obyvateľov klesá aj napriek tomu, že počet narodených pomerne výrazne prevyšuje počet úmrtí).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čukotka (autonómny okruh)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čukotský autonomní okruh na českej Wikipédii.

Ruský portál