Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 402 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Sobor Pokrovu, čo je na Priekope (rus. Cобор Покровa, что на Рву), známy viac ako Chrám Vasilija Blaženého (rus. Храм Василия Блаженного) je architektonicky významný sobor (chrám) na severozápadnej strane Červeného námestia v Moskve. Jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Chrám bol postavený v rokoch 1555-1560 na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad kazaňským chánom. Architektom bol ruský architekt Postnik Jakovlev. Podľa neoverenej legendy bol architekt Jakovlev na príkaz Ivana Hrozného po dokončení práce oslepený, aby už nič také krásne nepostavil.

Chrám sa skladá z ôsmich viacmenej samostatných kostolov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Štyri z kostolov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnenie medzi ne. Kostoly majú nasledujúce názvy: Troickoj, Nikalojo Velikoreckogo, Vchoda vo Ierusalim, Kipriana i Ustinim, Trjech patriarchov Konstantinopoľskych, Aleksandra Svirskogo, Varlaama Chutynskogo, Grigorija Armjonskogo. Týchto osem kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám Pokrovskoj cerkvi. Osem bočných kostolov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Georgij Konstantinovič Žukov (rus. Гео́ргий Константи́нович Жу́ков) (* 1. december 1896 Strelkovka – † 18. jún 1974 Moskva) bol sovietsky vojvodca 2. svetovej vojny, Maršal Sovietskeho zväzu (1943), viacnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1939, 1944,1945,1956).

Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti do rodiny roľníka. V 15-tich rokoch sa odišiel učiť do Moskvy za kožušníka. Tam ho v roku 1915 zastihla prvá svetová vojna.

Zúčastnil sa prvej svetovej vojny ako vojak jazdectva. Za odvahu bol dvakrát vyznamenaný Krížom svätého Juraja a povýšený na čatára. Po vypuknutí občianskej vojny v auguste 1918 vstúpil do Červenej armády. Pričom, len krátko predtým prekonal týfus. Počas občianskej vojny velil čate, a neskôr oddielu kavalérie v bojoch proti uralským kozákom pri Caricyne. Roku 1921 vstúpil do komunistickej strany. Bojoval tiež proti vojskám Denikina a Vrangeľa, účastnil sa likvidácie Antonovovho povstania v Tambovskej oblasti, kde bol ranený. Za svoje úspechy bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.