Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 402 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Avačinskaja sopka (doslova Avačská sopka) je stratovulkán, nachádzajúci sa na polostrove Kamčatka, neďaleko mesta Petropavlovsk-Kamčatskij. Spolu s vulkánom Koriacka sopka tvoria dominantu nad týmto mestom. Sopka je vysoká 2 741 m a je o niečo mladšia ako Koriackaja. Naproti tomu je však oveľa viac aktívna, len v 19. a 20. storočí bolo zaznamenaných vyše 15, prevažne stredne silných erupcií.

Sopka leží na zvyškoch staršej vulkanickej stavby, ktorú zničila mohutná erupcia pred cca 30 000 rokmi. Pozostatkom tejto erupcie je kaldera nad ktorou leží súčasná stavba vulkánu a mohutný depozit andezitových pyroklastík zaberajúcich plochu cez 500 km². Pozostatkom neskorších erupcií približne pred 10 000 rokmi sú depozity pyroklastických prúdov a pemzy prevažne andezitového zloženia s nízkym obsahom draslíka. Ďalšia fáza vulkanizmu nastúpila pred 5 500 rokmi, petrologicky nastal posun k viac bazaltovým horninám. Pozostatkom tejto etapy sú vrstvy bazaltovo-andezitovej tefry, nachádzajúce sa vo vzdialenosti až 300 km od vulkánu.

celý článok…

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Alexandr Sergejevič Puškin (po rusky: Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин) (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov. Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho učilištia pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí.

V Petrohrade vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva liberálne myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri Pskove.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.