Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 403 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Mamajova mohyla (rus. Мамаев курган) je dominantná výšina západne od mesta Volgograd (tiež známeho ako Stalingrad) v južnom Rusku. Jej meno sa odvíja od Mamaja, chána tatárskej Zlatej hordy (miesto, kde je pochovaný nie je známe). V súčasnosti je Mamajova mohyla pamätníkom bitky o Stalingrad.

Významnou sa stala cez druhú svetovú vojnu. Mamajova mohyla, v topografických a vojenských mapách označovaná tiež ako kóta 102, mala v bojoch o mesto Stalingrad a jeho bezprostredné okolie značný vojenský význam ako pozorovateľňa. Boje o ňu nastali po tom ako sa začalo bojovať o stred mesta. Pre obidve bojujúce strany bola natoľko dôležitá, že sa pokúšali ovládnuť jej vrchol za každú cenu, čo malo za následok obrovské straty na životoch. Ako sa boje v meste v septembri 1942 stupňovali, vrchol Mamajovej mohyly, ako aj jej priľahlé okolie, najmä blízka železničná stanica zmenili svojho pána desiatky krát. Medzi 16. septembrom a 18. septembrom na jej svahoch a okolí vykrvácala skoro celá 13. gardová strelecká divízia.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Fiodor Michajlovič Dostojevskij, (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.

Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom Balzacovho diela Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.