Portál:Rusko

S portálom je prepojených 470 článkov.

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Centrum Moskvy v 90. rokoch 19. storočia

Moskva (rus. Москва) historicky tiež Kučkovo je hlavné mesto Ruskej federácie, administratívne centrum strednej federálnej oblasti a moskovskej oblasti a tiež hrdinské mesto. S počtom 10 527 000 obyvateľov (2009) je najväčším mestom Ruska a Európy. Okrem iného je mesto centrom ruského politického, ekonomického, kultúrneho a vzdelávacieho života.

Moskva sa nachádza v strede európskej časti Ruska medzi riekami Oka a Volga. Zo západu ju ohraničuje Smolensko-moskovská vyvýšenina, z východu Moskovsko-okská nížina a na juhovýchode Meščerská nížina. Mesto leži v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Väčšina rozlohy mesta (1081 km²) sa nachádza na území moskovskej prstencovej automagistrály (po rusky: Московская Кольцевая Автодорога, МКАД). Mesto leží na strednom toku a oboch brehoch rovnomennej rieky Moskva, ktorá mesto spája s Atlantickým a Severným ľadovým oceánom. Tečie zo severozápadu smerom na juhovýchod. Okrem tejto rieky na území mesta tečie aj niekoľko desiatoch iných riek, z ktorých najväčšími prítokmi rieky Moskvy sú Schodňa, Chimka, Chodynka, Presňa, Neglinnaja, Jauza, Niščenka (ľavé prítoky), Setuň, Kotlovka, Gorodňa (pravé prítoky).

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Vladimir Iľjič Lenin (rus. Влади́мир Ильи́ч Ле́нин), vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (rus. Влади́мир Ильи́ч Улья́нов) (* 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu. Stál na čele boľševickej revolúcie (1917) v Rusku a zmene Ruského impéria v Sovietsky zväz.

Ulianov sa narodil v ruskom Simbirsku (dnes Ulianovsk) ako syn Iľju Nikolajeviča Ulianova (1831–1886), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Márie Alexandrovny Blankovej (1835–1916). Prarodičia z otcovej strany boli Kalmyci, babička jeho matky bola Volžská Nemka luteránskeho vyznania a starý otec jeho matky bol žid, konvertujúci na kresťanstvo. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny.

Ulianov sa usilovne vzdelával v latinčine a gréčtine. Roku 1886 mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Teodor Kerenskij, otec Alexandra Fiodoroviča Kerenského (1881–1970). 8. mája 1887 bol popravený jeho starší brat Alexander Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexander III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku 1887 bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty Kazaňskej univerzity pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok Kokuškino.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.