Kľazma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rieka Kľazma vo Vladimírskej oblasti

Kľazma (po rusky Клязьма – Kľazma) je rieka v európskej časti Ruska. Preteká Moskovskou, Vladimírskou, Ivanovskou a Nižnonovgorodskou oblasťou, je druhým najväčším (po Moskve) ľavým prítokom Oky.

Dĺžka toku je 686 km. Veľkosť povodia je asi 42,500 km². Priemerý ročný prietok na 185 kilometri od ústia, pri meste Kovrov, je 147 m³/s. Zásobovaná je prevažne vodou z roztápajúceho sa snehu. Rieka býva zamrznutá od novembra do začiatku apríla.

Pramení v oblasti Moskovskej pahorkatiny, neďaleko mesta Solnečnogorsk. Zo začiatku tečie na juhovýchod, pri obci Čerkizovo mení smer na východ. Brehy na hornom toku Kljaz’my sú vysoké a údolia úzke. Na mieste, kde sa vlieva do Kljaz’movskej vodnej nádrže šírka rieky dosahuje 12 metrov s malou hĺbkou (1 – 2 metre), ďalej preteká cez Kljaz’movskú a Pirogovskú vodnú nádrž potom Meščorskou nížinou. Na území Meščory je pravý breh rieky oveľa nižší ako ľavý (okrem časti od Vjaznikov po Gorhovec). Poniže ústia Tezy klesá aj ľavý breh. Jej šírka v Noginsku je 50 m, vo Vladimíre 130 m. Na niektorých miestach má Kljaz’ma šírku prevyšujúcu 200 m. Miestami si rieka prerazila cestu cez vápencové masívy. Dno má ílovité.

Mohutnejšie prítoky zľava: Uča, Vorja, Kiržač, Pekša, Nerl’, Uvod’, Teza a Luh; z pravej strany Pol’a, Sudogda a Suvoroš (všetky, okrem Tezy, sú nesplavné). Splavná je od Vladimíra, na 302 kilometri po ústie.

Pri rieke ležia mestá: Ščolkovo, Losino-Petrovskij, Noginsk, Pavlovskij Posad, Orehovo-Zujevo, Sobinka, Vladimír, Kovrov, Vjazniki, Gorhovec.

Kljazma je značne znečistená, ale aj tak je bohatá na ryby, ale ryby, ako sumec obyčajný a jeseter malý (Acipenser ruthenus), ktorými bola rieka v 19. storočí preslávená, tie už v nej dnes nenájdeme.

Vodáctvo a vodné športy je možné pestovať od mája do septembra.