Železničná stanica Žilina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žilina
priestory stanice
priestory stanice
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoŽilina
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1871
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť7
Počet nástupných hrán11
Prístup k nástupištiampodchod, úrovňový prístup
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
120, 126, 127, 180
Poloha
49°13′37″S 18°44′46″V / 49,226944°S 18,746111°V / 49.226944; 18.746111Súradnice: 49°13′37″S 18°44′46″V / 49,226944°S 18,746111°V / 49.226944; 18.746111
Poloha stanice v rámci Slovenska
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Slovenska
Vstup do podchodu vedúceho k nástupištiam z Národnej ulice, v pozadí budova stanice

Železničná stanica Žilina (starší maď. názov Zsolna pályaudvar) je hlavná železničná stanica v Žiline a dôležitý železničný uzol v rámci Slovenska. Nachádza sa severovýchodne od historického centra mesta. Je konečnou stanicou elektrifikovaných tratí č. 120 z Bratislavy, 180 z Košíc a 127 z Čadce a neelektrifikovanej trate č. 126 z Rajca, vďaka ktorým má priame spojenie s Českom a Poľskom.[1] Leží na vetve paneurópskeho dopravného koridoru V z Bratislavy do Užhorodu a končí v nej paneurópsky dopravný koridor VI z Gdansku.[2]

.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História pôvodnej budovy železničnej stanice v Žiline úzko súvisí s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, ktorú v rokoch 1867 - 1872 postavila Anglicko - rakúska banka. Samotné práce v okolí mesta začali až koncom jari 1870, no už o pol roka – 20. decembra 1870 o jedenástej hodine - dorazil po dokončenej trati do Žiliny prvý vlak.[3] Železnica bola budovaná od Českého Těšína a odtiaľ začali aj 8. januára 1871 do Žiliny premávať pravidelné spoje. Stanica bola dobudovaná a otvorená v tomto roku a jej význam rástol otváraním nových úsekov východným smerom. Celá Košicko-bohumínska železnica bola dokončená 18. marca 1872, no v tom čase bolo dokončené už aj severo-južné prepojenie trate s Budapešťou cez Zvolen a Vrútky.

V tom období bola Žilina malým mestom s približne 3 000 obyvateľmi a zanedbateľným hospodárskym významom. To sa však zmenilo v roku 1883 po dokončení Považskej železnice, ktorá však spočiatku končila v stanici Nová Žilina. Po prepojení oboch tratí sa zo žilinskej stanice stala uzlová stanica s veľkým strategickým významom a jej dopravná vyťaženosť rýchlo rástla. V roku 1899 otvorením lokálnej Rajeckej železnice ešte viac stúpol dopravný význam stanice, ktorá mala napojenia na trate zo všetkých dopravne významných smerov. [4]

V rokoch 1939 – 1942 bola na mieste starej výpravnej budovy postavená nová administratívna a výpravná budova podľa návrhu architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku. Typickým príkladom ich architektúry je prekrytie hlavného vstupu markízou podopretou piliermi.[5]

Stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Nástupištia[upraviť | upraviť zdroj]

V stanici je sedem nástupíšť: nástupište 1 je prístupné z výpravnej budovy a podchodu, nástupištia 2 a 3 sú ostrovné a prístupné podchodom z 1. nástupišťa a z Národnej ulice. Nástupištia 4 – 7 sú vybudované pri slepých koľajach a prístup k nim je z 1. nástupišťa okolo administratívnej budovy.

Pamätné tabule[upraviť | upraviť zdroj]

Vľavo od hlavného vstupu je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Vo vestibule je tabuľa venovaná obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. [5]

Umelecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica je bohatá na umelecké diela. Najviditeľnejším prvkom stanice je pätica farebných vitráží, ktoré tvoria okná stanice smerom do Hviezdoslavovej ulice. Znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí Žilinského kraja - z Liptova a Oravy (akad. maliar Róbert Dúbravec, 1955) a z Čičmian a Kysúc (akad. maliar Fero Kráľ). Poslednú vitráž s názvom Kraj Žilina vytvorili obaja umelci spoločne v roku 1956. Na stenách vestibulu sa nachádzajú štyri kovové reliéfy od autorov Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského a Rudolfa Uhera, ktoré boli inštalované v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.[5]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V staničnej hale je zabezpečovaný predaj cestovných lístkov na domácu aj medzinárodnú vlakovú dopravu. Nachádza sa tu aj reštaurácia, viacero predajných stánkov, úschovňa batožín a čakáreň.[1]

MHD[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo pred stanicou sa nachádza autobusová a trolejbusová zastávka žilinskej MHD s názvom Železničná stanica. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 3, 4, 6, 14 a 16, autobusové linky č. 22, 24, 26, 29, 30 a 31 a nočná linka č. 50.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Železničná stanica Žilina [online]. VLAKY.NET, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Modernizácia železničného uzla Žilina [online]. ASB.sk, 2018-04-20, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.
  3. História stanice
  4. Železničná stanica Žilina - Žilina Gallery Wiki [online]. zilina-gallery.sk, [cit. 2018-09-03]. Dostupné online.
  5. a b c Železničná stanica - tikzilina.eu [online]. www.tikzilina.eu, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]