Železnice Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°08′36″S 17°07′07″V / 48,143455°S 17,118604°V / 48.143455; 17.118604

Železnice Slovenskej republiky
Právna formaIná právna forma [1]
OdvetvieDoprava
Založená1. januára 2002
(po transformácii)
ZakladateľMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
SídloKlemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Igor Polák[2][3]
Generálny riaditeľ
Územný rozsahSlovensko
Výnosy 466 mil. EUR (2017)[4]
Zisk 102 tis. EUR (2017)[4]
Zamestnancov 13 781 (2017)[4]
Vlastník100% Slovenská republika
Webová stránkawww.zsr.sk
Sídlo na Klemensovej 8 v Bratislave

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku. [1]

ŽSR sú podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva jej z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.

ŽSR spravujú 3 627 kilometrov tratí, t.j. 6 872 km koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu, z toho je 1 923 km tratí[5] vybavených zabezpečovacím zariadením. Spravuje dokopy 1 586 km elektrifikovaných tratí, čo predstavuje takmer 44 % celkovej dĺžky tratí v správe. Ďalej majú v správe 8 448 výhybiek, 76 tunelov s celkovou dĺžkou 45,004 km, 2 314 mostov s celkovou dĺžkou 51,555 km a 2 131 železničných priecestí, z toho 1 160 zabezpečených. Portfólio objektov, ktoré ŽSR spravujú, tvorí 3 776 budov.[chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pred rokom 2001[upraviť | upraviť kód]

Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD - zaoberala sa prevádzkovaním dráhy aj dopravy na dráhe.

Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol ŽSR v podstate zachovaný, pretože jediným dopravcom okrem ŽSR, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).

Po roku 2001[upraviť | upraviť kód]

Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy, údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a. s., ktorá bola neskôr, v roku 2005, rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dodnes vlastní štát.

Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.[6] V osobnej preprave pôsobila počas krátkeho obdobia (07/2003 - 01/2005) spoločnosť BRKS[7]. Od 4. marca 2012 je prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet[8].

Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,8 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,1 miliardy Sk. [9] V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, -31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,3 mil € a dosiahol lepší zisk o 69,7 mil. € ako v predošlom roku 2010.[10] V roku 2017 dosiahli ŽSR zisk 101 879,23 €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb[11], v roku 2017 to už bolo len 13 781. Z celkového počtu zamestnancov ŽSR je 76 % mužov a 24 % žien.[4]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]

Oblúky na trati Prešov - Lipany

Trate[upraviť | upraviť kód]

ŽSR majú v súčasnosti v správe 69 tratí, z toho na 5 je pre zlý technický stav pozastavená akákoľvek doprava, a to na tratiach (úsekoch tratí):

  • Turňa nad Bodvou – Tornanádaska MÁV
  • Komárno – Kolárovo (trať 136)
  • Žabokrecká spojka (trate 140 a 143)
  • Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie (trať 112)
  • Breznička – Katarínska Huta (trať 163)

V uplynulom období boli zrušené trate:

  • Rimavská Sobota – Poltár
  • Piešťany – Vrbové
  • Devínske Jazero - Stupava
  • Kvetoslavov - Šamorín

Koridory[upraviť | upraviť kód]

ŽSR má v správe taktiež 3 paneurópske koridory, a to:

V záujme zlepšenia stavu tratí, ktoré sú súčasťou paneurópskej siete, majú ŽSR v pláne zmodernizovať trate tak, aby dosahovali požadované technické parametre, najmä rýchlosť minimálne 160 km/h a odstránenie všetkých úrovňových krížení. Tento cieľ sa ŽSR darí plniť len čiastočne. Na území Slovenska sú zmodernizované:

Mapa železničnej siete[upraviť | upraviť kód]

Railways Slovakia SK.svg

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b https://www.zsr.sk/o-nas/profil-spolocnosti/
  2. Generálne riaditeľstvo [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2019-10-29]. Dostupné online.
  3. TASR. Železnice majú nového šéfa, povedie ich Igor Polák. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-29. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1335-4418.
  4. a b c d Výročná správa 2017 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2018. Dostupné online.
  5. Stavebná dĺžka tratí (Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007)
  6. ŽSR - Dopravcovia
  7. Vlaky.net
  8. Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na železničnej trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno
  9. Výročná správa ŽSR za rok 2006 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2007, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online.
  10. Výročná správa ŽSR za rok 2011 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2012, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online.
  11. Výročná správa ŽSR za rok 2009 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2010, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]