Železnice Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Železnice Slovenskej republiky
Právna forma Iná právnicka osoba
Odvetvie Doprava
Založená 1. januára 2002
(po transformácii)
Zakladateľ Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Sídlo Klemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie Ing. Štefan Hlinka (generálny riaditeľ)
Územný rozsah Slovensko
Výnosy 480,785 mil € (2011)[1]
Zisk -31,784 mil € (2011)[1]
Zamestnancov 15 820 (2011)[1]
Vlastník 100% Slovenská republika
Webová stránka www.zsr.sk
Stanica ŽSR Bratislava-Petržalka

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku. Podnik vlastní štát.[2]

Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráhy na území Slovenska. Vyplýva jej z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.

ŽSR spravujú 3 623 kilometrov (km) tratí, t. j. 6 881 km koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí [3] so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 8 767 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,375 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,762 km a 2 333 železničných priecestí, z toho 1 160 zabezpečených. Portfólio objektov, ktoré ŽSR spravujú, tvorí 3 776 budov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD - zaoberala sa prevádzkovaním dráhy aj dopravy na dráhe.

Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol ŽSR v podstate zachovaný, pretože jediným dopravcom okrem ŽSR, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).

Po roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy, údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a. s., ktorá bola neskôr v roku 2005 rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dnes vlastní štát.

Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.[4] V osobnej preprave krátke obdobie (07/2003 - 01/2005) pôsobila spoločnosť BRKS.[5] Od 4. marca 2012 je prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet.[6]

Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,781 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,064 miliardy Sk. V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, 31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,293 mil € a zároveň lepší ako v roku 2010: 69,681 mil €.[1] V roku 2009 dosiahli ŽSR stratu 90,911 mil €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb[7], v roku 2011 to už bolo len 15 820.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Výročná správa 2011 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, rev. 2012-03-19, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  2. ŽSR - Profil spoločnosti
  3. Stavebná dĺžka tratí (Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007)
  4. ŽSR - Dopravcovia
  5. Vlaky.net
  6. Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na železničnej trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno
  7. Výročná správa ŽSR za rok 2009 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, rev. 2010-03-23, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]