Železnice Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Železnice Slovenskej republiky
Právna forma Iná právnicka osoba
Odvetvie Doprava
Založená 1. januára 2002
(po transformácii)
Zakladateľ Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Sídlo Klemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie Ing. Dušan Šefčík (generálny riaditeľ)
Územný rozsah Slovensko
Výnosy 459,245 mil. EUR (2014)[1]
Zisk 4,832 mil. EUR (2014)[1]
Zamestnancov 14 110 (2014)[1]
Vlastník 100% Slovenská republika
Webová stránka www.zsr.sk
Stanica ŽSR Bratislava-Petržalka

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku.[2]

ŽSR sú podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva jej z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.

ŽSR spravujú 3 627 kilometrov tratí, t. j. 6 872 km koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí [3] so zabezpečovacím zariadením. Spravuje dokopy 1 586 km elektrifikovaných tratí, čo predstavuje takmer 44 % celkovej dĺžky tratí v správe. Ďalej majú v správe 8 448 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 45,004 km, 2 314 mostov s dĺžkou 51,555 km a 2 131 železničných priecestí, z toho 1 160 zabezpečených. Portfólio objektov, ktoré ŽSR spravujú, tvorí 3 776 budov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD - zaoberala sa prevádzkovaním dráhy aj dopravy na dráhe.

Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol ŽSR v podstate zachovaný, pretože jediným dopravcom okrem ŽSR, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).

Po roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy, údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a. s., ktorá bola neskôr v roku 2005 rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dnes vlastní štát.

Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.[4] V osobnej preprave krátke obdobie (07/2003 - 01/2005) pôsobila spoločnosť BRKS.[5] Od 4. marca 2012 je prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet.[6]

Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,781 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,064 miliardy Sk. V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, 31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,293 mil € a zároveň lepší ako v roku 2010: 69,681 mil €.[7] V roku 2009 dosiahli ŽSR stratu 90,911 mil €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb[8], v roku 2011 to už bolo len 15 820.[7]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Trate[upraviť | upraviť zdroj]

ŽSR majú v súčasnosti v správe 69 tratiach, toho na 5 je pre zlý technický stav pozastavená akákoľvek doprava, a to na tratiach (úsekoch tratí):

  • Turňa nad Bodvou – Tornanádaska MÁV
  • Komárno – Kolárovo (trať 136)
  • Žabokrecká spojka (trate 140 a 143)
  • Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie (trať 112)
  • Breznička – Katarínska Huta (trať 163)

V uplynulom období boli zrušené trate:

  • Rimavská Sobota – Poltár
  • Piešťany – Vrbové
  • Devínske Jazero - Stupava

Koridory[upraviť | upraviť zdroj]

ŽSR má v správa taktiež 3 paneurópske koridory, a to:

V zmysle zlepšenia stavu tratí, ktoré sú súčasťou paneurópskej siete majú ŽSR v pláne zmodernizovať trate tak, aby dosahovali požadované technické parametre, najmä rýchlosť minimálne 160 km/h. Tento cieľ sa ŽSR darí plniť len čiastočne, na území SR sú zmodernizované len:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Výročná správa 2014 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky. Dostupné online.
  2. ŽSR - Profil spoločnosti
  3. Stavebná dĺžka tratí (Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007)
  4. ŽSR - Dopravcovia
  5. Vlaky.net
  6. Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na železničnej trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno
  7. a b Výročná správa ŽSR za rok 2011 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2015-08-13]. Dostupné online.
  8. Výročná správa ŽSR za rok 2009 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, rev. 2010-03-23, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]