Turňa nad Bodvou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′05″S 20°52′42″V / 48,6013°S 20,8783°V / 48.6013; 20.8783
Turňa nad Bodvou
obec
Turna n Bodvou.JPG
Pohľad na obec z Turnianskeho hradu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 48°36′05″S 20°52′42″V / 48,6013°S 20,8783°V / 48.6013; 20.8783
Rozloha 23,21 km² (2 321 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 588 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 154,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1198
Starosta Atila Oravecz[3] (nezávislý)
PSČ 044 02
ŠÚJ 559784
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Turňa nad Bodvou
Webová stránka: www.turnanadbodvou.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Turňan i Bodvianskoturňan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Turňa nad Bodvou (maď. Torna, nem. Tornau) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie ležiaca asi 10 kilometrov západne od Moldavy nad Bodvou, neďaleko hraníc s Maďarskom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na východe ochranného pásma Slovenského krasu a zo západu ju ohraničuje Košická kotlina. Asi 10 km na východ sa nachádza mesto Moldava nad Bodvou, 5 kilometrov južne už leží maďarská obec Hidvégardó.

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Z prírodných zaujímavostí stojí za zmienku neďaleká Zádielska tiesňava, známa najdlhším traverzom v Európe, ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov. Je tvorená vápencovými stenami dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálnym územím obce preteká riečka Bodva a Hájsky potok. Okrem nich sa neďaleko obce nachádza rybník.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek a starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé náznaky osídlenia sú tu doložené nálezmi z bronzovej a neskôr železnej doby. Na konci železnej doby sa zaoberajú prví obyvatelia Turne aj baníctvom.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Raný stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Po veľkom sťahovaní národov a tým aj príchodom Slovanov sa začínajú na území Slovenska formovať prvé kmeňové zväzky a štátne útvary. Od Samovej ríše postupne až po Nitrianske kniežatstvo a neskôr aj Veľkú Moravu. Tá sa však po smrti Svätopluka a po príchode staromaďarských kmeňov začína postupne rozpadať až nakoniec zanikne. Keď vodca Arpád tiahol so svojím ľudom krajinou, pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra na obhliadku až k poľským hraniciam. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Sajó. Situácia sa však mení okolo 9.storočia, keď staromaďarské kmene prechádzajú z kočovného typu života na usadlý. Vajk s otcom Gejzom prijímajú kresťanstvo a obaja si zvolia meno Štefan. Následne na prelome tisícročí vzniká Uhorské kráľovstvo. Nastáva postupná konsolidácia pomerov v krajine, rozmach feudalizmu a kristianizácia. Začína sa tu formovať stredoveká šľachta. Turňa sa začleňuje do nového štátneho útvaru, súčasťou ktorého zostáva po niekoľko stáročí. Stavba kostola tu spadá do obdobia kristianizácie okolo 11.storočia. Cirkevne bola Turňa ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. O začiatku výstavby Turnianskeho hradu nie sú zachované žiadne známe pramene.

Vrcholný stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1198. Dokazuje to listina pápež a Inocenta III., ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Domokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bélu III. Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku 1243 Béla IV. ju daroval bratom Bebekovcom. V tom čase už tu stál starý hrad. Tatárske kmene Turňu úplne spustošili, vypálili. Obyvatelia aj kráľ Béla IV. sa len po odchode Tatárov mohli vrátiť domov. Pred Tatármi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde v jaskymiach vyhľadával svoje útočište. Dôkaz o tom nachádzame v kronikách a známych legendách, či miestnych pomenovaniach ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa), Király aszatala (Kráľovský stôl). Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota. Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas tatárskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. Béla IV. v poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy, ktorí neskôr prebrali priezvisko Tornay a v živote župy zohrali dôležitú úlohu.

Neskorý stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo Turnianskeho hradu a od roku 1476 bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom Turnianskej župy. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, keď ich rod vymrel. Roku 1409 Turňa bola povýšená na mesto a roku 1476 ako slobodné mesto sa stalo sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojnovým útokom. Roku 1652 ho obsadia Turci, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Thökölyho. Roku 1679 sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám. Roku 1681 ho znovu získa Thököly, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova cez Turňu. Po porážke tzv. Thökölyho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz dal do povetria vyhodiť hrad pušným prachom. Za Františka II. Rákocziho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni roku 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákócziho vojska. Rákószi v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyiom rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný. V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času bol hrad odsúdený na zánik.

Moderná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom, hradom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Novšia zástavba sa nachádza na severnom okraji intravilánu Turne, najmä v blízkosti cesty I/50.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku 2001 vykazovala v obci celkovo 3 213 obyvateľov. Z toho bolo 1 411 slovenskej, 1 400 maďarskej, 259 rómskej a 143 inej národnosti.

Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku 2011 vykazovala v obci celkovo 3 511 obyvateľov. Z toho bolo 1 019 slovenskej, 2 036 maďarskej, 10 rómskej, 21 rusínskej a 425 inej národnosti.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v Turni nad Bodvou je gotický a pochádza zo začiatku 14. storočia. V nasledujúcich storočiach bol často upravovaný a rozširovaný, naposledy v roku 1930. Ide o jednoloďovú stavbu s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzatvoreným presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším a zároveň najbližším priemyselným závodom je závod na výrobu cementu Východoslovenské stavebné hmoty a.s. (VSH, a.s.). Tento závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom Turne, ale aj z obcí v blízkom okolí. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce Dvorníky-Včeláre, ktorá leží asi 4 km západne od obce Turňa nad Bodvou. Základným predmetom činnosti VSH je výroba a predaj cementu, štrkopieskov a betónu. Základnou surovinou na výrobu slinku je vápenec, ktorej dodávateľom je lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu VSH.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Turňou v minulosti prechádzala štátna cesta I/50, no v 70. rokoch bola vybudovaná preložka cesty mimo intravilán obce. V súčasnosti obcou prechádzajú už len cesty III. triedy - konkrétne III/050238 do Dvorníkov, III/050168 na štátnu hranicu pri Hosťovciach, III/050172 ku prekladisku na železničnej stanici, III/050177 do Žarnova a Pedera a III/050175 do Hačavy

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava existuje v Turni nad Bodvou od 12. októbra 1890, keď bola sprevádzkovaná trať Košice-Turňa nad Bodvou. 23. januára 1955 bol otvorený úsek Turňa nad Bodvou-Rožňava, ktorý tak vytvoril významný dopravný koridor Zvolen – Košice cez južné okresy Slovenska.

Železničná stanica sa v Turni nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu a má štyri koľaje, určené pre odbavenie osobnej dopravy.

Verejné ustanovizne[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V starších dobách vznikali prvé školy na miestach, kde sa nachádzala farnosť a prvými učiteľmi boli zväčša kňazi. Pred rokom 1869 existovala v Turni nad Bodvou rímskokatolícka ľudová škola. Jej prvými učiteľmi boli Endre Mészáros a Ádám Tóth. Prvý údaj o počte žiakov je z roku 1910, kedy školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1914 došlo k zoštátneniu školy a vznikla tak Štátna ľudová škola. Vyučovanie prebiehalo prevažne v maďarskom jazyku a prvá slovenská trieda sa spomína až v roku 1924 a navštevovalo ju 44 žiakov.

V roku 1930 vznikla samostatná Slovenská národná škola s vyučovacím jazykom československým, ktorú navštevovalo 83 žiakov. Po druhej svetovej vojne v roku 1948 bola škola premenovaná na Obvodnú meštiansku strednú školu, ktorá mala 152 žiakov v troch triedach. Jej riaditeľom bol Július Štrba. V roku 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola, ktorá vznikla zlúčením bývalej národnej a strednej školy. V rokoch 19601968 bolo zrušené riaditeľstvo maďarskej školy a obe školy boli zlúčené ako Základná deväťročná škola. 9

V súčasnosti sa v obci nachádza materská škola a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s maďarským. Obe základné školy sú lokalizované v jednom areáli neďaleko materskej školy. Školy navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, v ktorých škola úplne chýba alebo má len prvý stupeň (1. až 4. ročník). Obe základné školy sú vybavené triedami, odbornými učebňami aj knižnicou. Prostredníctvom projektu Infovek získali obe školy počítače.

Predškolskú výchovu v obci zabezpečuje materská škola. Je umiestnená v južnej časti intravilánu v blízkosti železničnej trate. Do roku 1989 sa v Turni nad Bodvou nachádzali 3 materské školy, ktoré v priemere navštevovalo 145 detí v 7 triedach. Po roku 1989 boli triedy pre rómske deti zrušené a neskôr pre nízky počet detí bola zrušená aj najstaršia materská škola v centre obce. Na jej mieste sa teraz nachádza budova obecného úradu. V dnešnej dobe funguje materská škola s celodennou prevádzkou pre dve triedy a s poldennou prevádzkou pre deti zo znevýhodneného prostredia (15 rómskych detí), kde sa zaškoľujú deti rok pred nástupom do nultého alebo prvého ročníka ZŠ.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Bodvianskoturňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]