Cement (stavebníctvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vrecia naplnené cementom
Cementáreň

Cement je akékoľvek práškové hydraulické spojivo (definíciu pozri nižšie) s výnimkou hydraulického vápna, puzolánov a vysokopecnej trosky. V alternatívnych definíciách sa cement definuje ako úplné synonymum hydraulického spojiva, alebo sa definícia z prvej vety tohto článku obmedzuje len na umelé látky, alebo sa pojem cement stotožňuje len s portlandským cementom.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]

Výraz hydraulické spojivo znamená spojivo, ktoré po zmiešaní s vodou vytvára kašu, ktorá vo vlhku tuhne a tvrdne aj vo vode a po stvrdnutí si trvalo zachováva svoju pevnosť a stálosť vo vode.[13]

Cement sa používa najmä na výrobu betónu, malty a rôznych stavebných prefabrikátov.[9]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Portlandský cement

Portlandský cement a podobné cementy (t.j. nie napríklad románsky cement) sa vyrábajú pálením vhodných nerastných surovín až na teplotu slinutia (čiže až kým z nich nevznikne slinok) a následným rozomletím tohto slinku spolu s ďalšími pridanými zložkami (napr. sadrovec) na prášok.[8]

Slinok je produktom výpalu zmesi vápencov a ílov pri teplote približne 1 450 °C. Jeho chemické zloženie je cca. 67 % CaO (skratka C), 22 % SiO2 (skratka S), 5 % Al2O3 (skratka A), 3 % Fe2O3 (skratka F) a 3 % rôznych oxidov. Obsahuje štyri základné fázy a to alit, belit, hlinitan a ferit.[14]

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Základné typy cementu (podľa definície v prvej vete tohto článku):

  • základné typy cementu, ktoré obsahujú portlandský slinok (občas označované ako portlandský cement v najširšom zmysle):
    • portlandský cement v širšom zmysle:
    • vysokopecný cement (v zmysle EN 197) - pozostáva z malého množstva portlandského slinku (max. 64 %) a z vysokopecnej trosky
    • puzolánový cement (v zmysle EN 197) - pozostáva z portlandského slinku a (najmä) puzolánov a popolčeka
    • zmesový cement (v užšom zmysle, čiže v zmysle EN 197) - pozostáva z malého množstva portlandského slinku (max. 64 %) a z vysokopecnej trosky, puzolánov a popolčeka; zmesový (=zmiešaný, zmesný) cement v širšom zmysle je akýkoľvek úmyselne nečistý cement na báze portlandského cementu (napr. aj puzolánový cement) a v najširšom zmysle akýkoľvek úmyselne nečistý cement (napr. aj zmesový románsky cement)
  • románsky cement - tzv. neslinutý kremičitanový cement, t.j. na rozdiel od portlandského cementu sa páli pod teplotou slinutia; dnes je zriedkavý
  • špeciálne cementy
    • hlinitanový cement (v užšom zmysle, čiže v čistej podobe) - obsahuje vyše 35 % oxidu hlinitého viazaného do rôznych hlinitanov vápenatých (kalciumaluminátov); vyrába sa z bauxitu a vápenca
    • iné

Z hľadiska základného zloženia sa cementy delia na:

  • kremičité cementy (=silikátové cementy) - hlavná zložka sú kremičitany vápenaté, napr. portlandský cement a románsky cement, a
  • hlinitanové cementy (=aluminátové cementy) - hlavná zložka sú hlinitany vápenaté.

[15][11][10][9][7][6][16][17][18][19] [20][21][22][8][23][24]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ STN EN 16907-4:2020 - Zemné práce. Časť 4: Upravovanie zeminy vápnom a spojivami
  2. ↑ ISO 15673:2016 (en)
  3. ↑ ISO 6707-1:2020 (en)
  4. ↑ Lueger, Otto: Lexikon der gesamten Technik und ihrer Hilfswissenschaften, Bd. 8 Stuttgart, Leipzig 1910., S. 980
  5. ↑ cement. In: Pyramída
  6. ↑ a b cement. In: Technický naučný slovník A-F. 1962, S. 255-256
  7. ↑ a b cement. In: Encyklopédia Slovenska I, 1977, S. 306
  8. ↑ a b c cement. In: Technický slovník naučný A-Č. Encyklopedický slovník 2001. S. 318
  9. ↑ a b c cement. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 499-501
  10. ↑ a b cementy. In: Malá encyklopédia chémie, 1981. S. 159
  11. ↑ a b Zement. In: Röll, Freiherr von: Enzyklopädie des Eisenbahnwesens, Band 10. Berlin, Wien 1923, S. 468-476.[1]
  12. ↑ Was sind hydraulische Bindemittel. In: Cementbulletin. 1946, 8, S. 1-6 [2]
  13. ↑ hydraulické pojivo. In: Technický slovník naučný G-J. Encyklopedický slovník 2002. S. 174
  14. ↑ TAYLOR H. W. F. C., Cement chemistry, 2nd edition, USA: American Society of Civil Engeneers, 1997.
  15. ↑ (BS) EN 197-1:2000
  16. ↑ FIGUŠ, V. Pokroky v cementárstve a vápeníctve v posledných rokoch 1, 2. 1951 [3][4]
  17. ↑ Cement a jeho súčasné podoby. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2010-01-11. Dostupné online [cit. 2021-02-07].
  18. ↑ Cement [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
  19. ↑ Siegbert Sprung, Franz Sybertz, Gerd Thielen. Die neue deutsche Zementnorm DIN 1164-1. In: Beton : die Fachzeitschrift für Bau + Technik 45, Seiten/Artikel-Nr.:490-497, 1995 [5]
  20. ↑ ECKEL, Edwin Clarence. Cement Materials and Industry of the United States. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1905. 395 s. S. 359.
  21. ↑ STEENKAMP, Jeanine. FAQ's - Cement [online]. concretesociety.co.za, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
  22. ↑ hlinitanový cement. In: Technický slovník naučný G-J. Encyklopedický slovník 2002. S. 113
  23. ↑ SOMMERFELD, Arthur. Plastische Massen (Herstellung, Verarbeitung und Prüfung nichtmetallischer Werkstoffe für spanlose Formung). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 348 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-99024-3. S. 186.
  24. ↑ MOORE, Dylan. About cement [online]. cementkilns.co.uk, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cement_(stavebníctvo)&oldid=7158921“