Opátka (okres Košice-okolie)
| Opátka | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 462 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′14″S 21°03′32″V / 48,7873°S 21,0588°V |
| Rozloha | 13,9 km² (1 390 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 102 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 7,34 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1324 |
| Starosta | Štefan Klein[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 65 (pošta Košická Belá) |
| ŠÚJ | 521833 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: opatka.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Opátka (v minulosti Moldavská Opátka (Opaka) a Spišská Opátka (Opátka), maď. Apátka/Abaújopáka, Opáka/Szepesapátka) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Vznikla spojením Moldavskej a Spišskej Opátky v roku 1944.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324, kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka. Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.
Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu. V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí (v súčasnosti ich je okolo 86). V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera.
Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci Košické Hámre. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov. 1868 bola obec premenovaná na dnešnú Opátku.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Floriána, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Úpravami prešiel v roku 1845.[4] Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami. Veža s korunnou rímsou s terčíkom je ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Správa medených hámrov, technická pamiatka, jednopodlažná neskorobaroková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou zo 70. rokov 18. storočia.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |