Vyšný Medzev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°42′51″S 20°54′06″V / 48,7141°S 20,9018°V / 48.7141; 20.9018
Vyšný Medzev
(nem.) Obermetzenseifen
obec
Vyšný Medzev,Rímskokatolícky kostol svätej Márie Magdalény.jpg
Kostol sv. Márie Magdalény
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Rieka Borzov (Lucia Baňa)
Nadmorská výška 387 m n. m.
Súradnice 48°42′51″S 20°54′06″V / 48,7141°S 20,9018°V / 48.7141; 20.9018
Rozloha 32,44 km² (3 244 ha) [1]
Obyvateľstvo 515 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 15,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Róbert Nálepka[3] (nezávislý)
PSČ 044 25 (pošta Medzev)
ŠÚJ 582093
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Vyšný Medzev
Hrdinov SNP 152
044 25
E-mailová adresa info@vysnymedzev.sk
Telefón 055 / 489 82 71
Fax 055 / 466 76 07
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Vyšný Medzev
Webová stránka: http://www.vysnymedzev.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyšný Medzev (maď. Felsőmecenzéf, nem. Obermetzenseif(en)) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v údolí Bodvy, na severnom okraji Medzevskej pahorkatiny a juhozápadnom okraji Volovských vrchov. Od Medzeva je vzdialený 1,5 km severne, od Košíc 30 km západne a od Rožňavy 45 km východným smerom.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vyšný Medzev
  • Lucia Baňa

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce bol schválený po osamostatnení od mesta Medzev a pozostáva z červeného štítu, na ktorom je zlatými ratolesťami ovenčená horná polovica postavy striebroodetej Panny Márie so zlatou, červeno vystlatou uzavretou korunou. V ľavej ruke drží zlatý, dvojitý kríž ukončený žezlom, v pravej ruke drží zlaté zemské jablko. V spodnej časti sú strieborné skrížené banícke kladivká na zlatých rukovätiach nad strieborný trojvrším.

Pečať Vyšného Medzeva je okrúhla, v medzikruží má vyrytý kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Pečatné pole má po obvode dve ratolesti, vyrastajúce z trojvŕšia, ktoré končia kvietkami. Trojvŕšie vypĺňa dolný výsek porísk skrížených baníckych kladiviek, z ich horného výseku vyrastá a stred pečate vypĺňa Madona s dieťaťom a dvojramenným krížom.

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Je ukončená s tromi cípmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1427, no dejiny obce sú úzko späté so susedným Medzevom. Osídlenie oblasti bolo z väčšej časti dôsledkom kolonizácie, preto aj obyvatelia sa zaoberali najmä baníctvom a hutníctvom kovov. Vyšný Medzev sa aj vďaka rýchlemu rozvoju získal od cisára Leopolda štatút slobodného kráľovského banského mesta. Mária Terézia mestečku priznala trhové právo a Vyšný Medzev ekonomicky prosperoval. Vzniklo námestie a remeselníci si zakladali svoje cechy. Okrem baníkov a hutníkov tu pôsobili pivovarníci, kováči, uhliari, šindliari, krajčíri a pod. Miestne baníctvo však začalo v 2. polovici 19. storočia upadať, čo spôsobilo vysťahovalectvo obyvateľov do Ameriky. Časť obyvateľstva sa začala venovať poľnohospodárstvu, na ktoré však v oblasti neboli ideálne podmienky.

Po viedenskej arbitráži sa v novembri 1938 Vyšný Medzev stal súčasťou okresu Gelnica, no bola pohraničnou obcou. Hranica bola južne od obce, čím došlo k skomplikovaniu dopravy od Moldavy. Do roku 1960 bola obec samostatná, do roku 1999 bola aj s osadou Lucia Baňa pričlenená k Medzevu. Po roku 1999 je obec aj s osadou Lucia Baňa opäť samostatnou.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:535
slovenská
  
82,99 %
maďarská
  
0,37 %
rómska (*14%)
  
0,19 %
rusínska
  
0 %
ukrajinská
  
0 %
česká
  
0,93 %
nemecká
  
10,65 %
poľská
  
0 %
chorvátska
  
0 %
srbská
  
0 %
ruská
  
0 %
židovská
  
0 %
moravská
  
0 %
bulharská
  
0 %
iná
  
0,19 %
nezistená
  
4,67 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:1688
slovenská
  
35,07 %
maďarská
  
9,95 %
rusínska
  
0,06 %
nemecká
  
39,51 %
židovská
  
0 %
iná
  
15,40 %

Jazykové zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov:535
slovenský
  
71,21 %
maďarský
  
1,50 %
rómsky (*14%)
  
10,09 %
rusínsky
  
0 %
ukrajinský
  
0 %
český
  
0,37 %
nemecký
  
10,84 %
poľský
  
0,19 %
chorvátsky
  
0 %
srbský
  
0 %
jidiš
  
0 %
bulharský
  
0 %
iný
  
0,56 %
nezistený
  
5,23 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 535
Rímskokatolícka cirkev
  
69,91 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
0,56 %
Gréckokatolícka cirkev
  
1,87 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,19 %
Pravoslávna cirkev
  
0 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,19 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,56 %
Kresťanské zbory
  
0 %
Apoštolská cirkev
  
0 %
Bratská jednota baptistov
  
0 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
  
0 %
Cirkev bratská
  
0 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0 %
Starokatolícka cirkev
  
0 %
Cirkev československá husitská
  
0 %
Novoapoštolská cirkev
  
0 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,56 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
  
0 %
iné
  
0,19 %
bez vyznania
  
20,37 %
nezistené
  
5,61 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1688
Rímskokatolícka cirkev
  
87,09 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
6,10 %
Gréckokatolícka cirkev
  
5,51 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,59 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0,06 %
iné
  
0,65 %

Pamiatky a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1766-1777. Upravovaný bol v roku 1895. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár je ranobarokový, pochádza z kláštora v Jasove. Dopolnený bol prácami J. L. Krackera a J. A. Kraussa, ktorí pracovali v tej dobe v Jasove. Ide o dvojposchodovú stĺpovú architektúru. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Jánovi Nepomuckému a Panne Márii. Organ pochádza z doby vzniku kostola, dielo J. G. Schwartza z Prešova. Nachádza sa tu aj symbolický Boží hrob, výtvarné dielo vo forme divadelných kulís z roku 1780.[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža vystupuje z priečelia s prelamovaným štítom, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Obnova fasády sa uskutočnila v roku 2012.
  • Radnica, dvojpodlažná päťtraktová ranobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou zo 17. storočia. Upravovaná bola v 18. storočí.[5] Prízemná časť fasády je dekorovaná horizontálnym pásovaním. Nad vstupným polkruhovo ukončeným portálom je umiestnený balkón. Na osi fasády je umiestnený trojuholníkový štít s tympanónom.
  • Antlov hámor, technická pamiatka, jednopriestorová obdĺžniková stavba z druhej polovice 19. storočia.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História [online]. Farnosť Vyšný Medzev. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]