Herľany
| Herľany | |
| obec | |
 Kaplnka sv. Petra a Pavla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 365 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′00″S 21°29′00″V / 48,783333°S 21,483333°V |
| Rozloha | 9,91 km² (991 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 272 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 27,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1487 |
| Starosta | Slavomír Rusnák[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 45 (pošta Bidovce) |
| ŠÚJ | 521418 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Herľany Herľany 54 044 46 Herľany |
| Telefón | 6964122 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Herľany | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Herľany (maď. Ránkfüred, Herlány, nem. Herlein, Rank-Herlein, Bad Rank) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Sú známe svojím Herlianskym gejzírom, ktorý v súčasnosti strieka do výšky 7 - 15 m. Je to jediný studený gejzír v Európe.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Herľany sa nachádzajú 28 km severovýchodne od Košíc na úpätí Slanských vrchov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 - 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.
V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.
V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II.
V 2. pol. 20. stor. tu bolo jedno z dvoch stredisiek Univerzity 17. listopadu (Univerzity 17. novembra).[4]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1487 - poss. Haryan
- 1564 - Harlyan
- 1565 - Harlyan
- 1570 - Harlyan
- 1578 - Harlyan
- 1589 - poss. Hardlein
- 1598 - Harlian
- 1601 - Harlany
- 1637 - Hajlan
- 1808 - maďarsky: Herlány, nemecky: Herlein
- 1818 - slovensky: Herlany
- 1829 - Herlany
- 1851 - Herlein
- 1868 - slovensky: Herlani
- 1906 - slovensky: Herľani
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Herliansky gejzír, národná prírodná pamiatka, studený gejzír, ktorý vznikol ľudskou činnosťou, vrtom hlbokým 404,5 metra v roku 1872. Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany. Gejzír je európsky unikát, okrem Islandu sa v Európe nachádza podobný úkaz iba v nemeckom Andernachu.
-
Herliansky gejzír
-
-
Gejzír s rovnomenným kúpeľným domom v pozadí
- Kaplnka sv. Petra a Pavla, jednopriestorová neogotická stavba s pravouhlym záverom z druhej polovice 19. storočia.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami s nárožnými vežicami. Zvonica je riešená ako voľná nadstavba štítu.
-
Kaplnka sv. Petra a Pavla
-
- Súbor kúpeľný domov. Najstarším je kúpeľný dom Dargov, jednopodlažná päťtraktová klasicistická stavba z obdobia pred rokom 1819. Upravovaný bol v roku 1918.[6]
-
Kúpeľný dom Dargov
-
Ubytovňa Branisko
-
Kúpeľný dom Hornád
-
Ubytovňa Gejzír
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ 10 let University 17. listopadu v Praze : 1961–1971. Praha : Rektorát University 17. listopadu, 1971. S. 7.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.