Herľany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′00″S 21°29′00″V / 48,783333°S 21,483333°V / 48.783333; 21.483333
Herľany
obec
Herlany gejzir.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 365 m n. m.
Súradnice 48°47′00″S 21°29′00″V / 48,783333°S 21,483333°V / 48.783333; 21.483333
Rozloha 9,91 km² (991 ha) [1]
Obyvateľstvo 289 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 29,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1487
Starosta Jana Tóthová[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 044 45 (pošta Bidovce)
ŠÚJ 521418
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Herľany
Herľany 54
044 46 Herľany
Telefón 6964122
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Herľany
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Herľany (maď. Ránkfüred, Herlány, nem. Herlein, Rank-Herlein, Bad Rank) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Sú známe svojím Herlianskym gejzírom, ktorý v súčasnosti strieka do výšky 7 - 15 m. Je to jediný studený gejzír v Európe.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Herľany sa nachádzajú 28 km severovýchodne od Košíc na úpätí Slanských vrchov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 - 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.

V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.

V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II.

V 2. pol. 20. stor. zde bolo jedno z dvoch stredisiek Univerzity 17. listopadu (Univerzity 17. novembra).[4]

Genéza názvu obce:

  • 1487 - poss. Haryan
  • 1564 - Harlyan
  • 1565 - Harlyan
  • 1570 - Harlyan
  • 1578 - Harlyan
  • 1589 - poss. Hardlein
  • 1598 - Harlian
  • 1601 - Harlany
  • 1637 - Hajlan
  • 1808 - maďarsky: Herlány, nemecky: Herlein
  • 1818 - slovensky: Herlany
  • 1829 - Herlany
  • 1851 - Herlein
  • 1868 - slovensky: Herlani
  • 1906 - slovensky: Herľani

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Herliansky gejzír, ktorý sa nachádza v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany - Rankovce. Gejzír je európsky unikát a je vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. 10 let University 17. listopadu v Praze : 1961–1971. Praha : Rektorát University 17. listopadu, 1971. S. 7.