Drienovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°36′27″S 20°57′07″V / 48,607500°S 20,951944°V / 48.607500; 20.951944
Drienovec
obec
Drienovec, Rímskokatolícky kostol Svätého Martina z Tours.jpg
Kostol sv. Martina
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 48°36′27″S 20°57′07″V / 48,607500°S 20,951944°V / 48.607500; 20.951944
Rozloha 28,07 km² (2 807 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 308 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 82,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1241[3]/1335[4]
Starosta Tibor Kočiš[5] (nezávislý)
PSČ 044 01
ŠÚJ 521337
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Drienovec 368,
044 01 Drienovec
E-mailová adresa poslať email
Telefón (055) 489 93 55
Fax (055) 489 93 56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Drienovec
Webová stránka: drienovec.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Drienovčan[6]

Drienovec (v minulosti Šomody, maď. Somodi)[7] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. V roku 2008 tu žilo 1 845 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec sa nachádza asi 3 km západne od mesta Moldava nad Bodvou. Jeho intravilán z juhu ohraničuje významná štátna cesta I/16, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E58.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Názov obce je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka (v maďarčine som – Somodi), ktorá sa hojne vyskytuje v katastrálnom území obce. Podľa legendy, ktorá sa dodnes zachovala, kráľ Belo IV. po prehre v bitke s Tatármi v roku 1241 so svojim vojskom prechádzal územím Drienovca, neďaleko pusty Mohi. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkami a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná kronika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky.

Prvá zachovalá písomná správa pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu Sumugy. Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v prvej polovici 14. storočia spomína hrad a dedina Sumugy, teda dnešný Drienovec. Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané Vízió. V listine z roku 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldava spomína už dedina Sumugy ako slobodná kráľovská dedina, kde sa na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc vyberalo mýtne.

Kráľ Ľudovít I. v roku 1345 Drienovec, ako súčasť Abovskej stolice, zveril do rúk šľachty, konkrétne potomkom Ota z Tellesprunu. V tomto období už v dedine stál kostol a dva mlyny. V roku 1387 kráľ Žigmund Luxemburský daroval kráľovský majetok Sumugy istému Jánovi z Kapolya.

V období husitských vojen v roku 1446 obsadil Ján Jiskra aj Drienovec s okolím. Neskôr kráľ Ján Zápoľský vo svojej listine z roku 1510 spomína Sumugy ako svoje mesto. Po víťazstve Turkov v roku 1526 pri Moháči sa postupne začína plienenie veľkej časti uhorskékho územia. Turecký paša Hasán v roku 1696 zničil dedinu Drienovec a mladých obyvateľov odviedol do zajatia. Ostatní, aby zabránili ďalšiemu plieneniu, začali s výstavbou pozemných hradov – násypov (földvár).

Od roku 1626 sa obec často spomína ako poľnohospodárske mesto. Dňa 1. mája 1691 však obec do značnej miery vyhorela a obytných zostalo len 11 domov. Zničený kostol bol znovu vystavaný až v roku 1780. Dátum tejto udalosti si obyvatelia obce dodnes každoročne pripomínajú prvomájovou svätou omšou. Začiatkom 18. storočia zasiahla celý Abov morová epidémia a v roku 1710 na túto chorobu zomiera prevažná časť obyvateľstva.

V roku 1777 darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu. V tom čase sa obec spomína už pod upraveným názvom Somodi, ktorý sa nezmenil až do pádu monarchie[7]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako veľká maďarská obec s 1 234 obyvateľmi[8]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Drienovci spolu 1 180 obyvateľov, z toho bolo 1 166 Maďarov, 13 Slovákov a 1 Nemec[9].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Šomody i pôvodný maďarský Somodi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na súčasnú podobu Drienovec[7].

Politika[upraviť | upraviť kód]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť kód]

Obecné zastupiteľstvo sa skladá z deviatich poslancov[10].

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Obec sa v minulosti vyznačovala ako prevažne maďarská – štatistika z roku 1991 tu totiž vykazovala 58,85 percentnú väčšinu obyvateľov maďarskej národnosti oproti 40,28 % podielu Slovákov. Tento pomer sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenil a podľa štatistiky z roku 2001 tu v obci žilo spolu 1 752 obyvateľov, z toho bolo 1 119 Slovákov (63,87 %), 587 Maďarov (33,50 %), 31 Rómov (1,77 %), 2 Ukrajinci (0,11 %), 2 Česi (0,11 %) a 1 Poliak (0,06 %).

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1780. Autorom stavby je pravdepodobne rožňavský staviteľ J. Mayer. V roku 1838 ku kaštieľu pristavali kaplnku. V súčasnosti tu sídli rád Mariánskych sestier. Priečeliu kaštieľa dominujú dva výrazné rizality ukončené segmentovým štítom. Na ose objektu je trojuholníkový štít s tympanónom. Fasády sú členené pilastrami, okná majú segmentové suprafenestry. Prízemie je dekorované horizontálnym pásovaním. V okolí objektu sa nachádzajú zvyšky pôvodného anglického parku.[11]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Martina, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1775 – 1780. Kostol bol upravovaný po roku 1945, keďže bol počas vojny silno poškodený. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou a českou plackou. Nachádza sa tu murovaný chór a kamenná krstiteľnica z doby vzniku kostola.[12] Fasády kostola sú členené lizénami, veža vystupuje z mierneho rizalitu, ukončená je ihlancovou helmicou.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť kód]

V obci sa nachádza knižnica.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. História Drienovca [online]. Obec Drienovec, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online.
  4. Drienovec - Mestská a obecná štatistika [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online.
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Drienovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarsky)
  9. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
  10. Voľby OSO 2010, výsledky za obvod 802 Košice-okolie [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online.
  11. Drienovec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Drienovec - Kostol sv. Martina biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]