Hosťovce (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′16″S 20°51′18″V / 48,571111°S 20,855000°V / 48.571111; 20.855000
Hosťovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 171 m n. m.
Súradnice 48°34′16″S 20°51′18″V / 48,571111°S 20,855000°V / 48.571111; 20.855000
Rozloha 4,83 km² (483 ha) [1]
Obyvateľstvo 195 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 40,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1360
Starosta Tibor Béres[3] (SMK-MKP)
PSČ 044 02 (pošta Turňa nad Bodvou)
ŠÚJ 518107
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Hosťovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Hosťovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Hosťovce (v minulosti Vendégi, Hosťovce nad Bodvou, maď. Bódvavendégi) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie, ktorá leží v bezprostrednej blízkosti maďarskej štátnej hranice.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží 38 kilometrov juhozápadne od Košíc približne 600 metrov od maďarskej štátnej hranice. Najbližšími obcami sú Chorváty ležiace 1,5 km juhovýchodne, Turňa nad Bodvou vzdialená 4 km na sever a maďarská obec Hidvégardó, ktorá sa nachádza približne 1,5 km juhozápadne od Hosťoviec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1360. V nasledujúcich písomnostiach boli Hosťovce označované názvom Vendighi a Wendig, neskôr ako Wendégi a v polovici 19. storočia sa názov ustálil na forme Vendégi. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarská s 505 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 Hosťovce uvádzala pod názvom Bódvavendégi a vykazovala tu 427 obyvateľov, z toho bolo 421 Maďarov, 2 Slováci, 1 Chorvát a 3 inej, resp. nezistenej národnosti[6].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec poslovenčený názov Vendégi či Vendíg, no objavujú sa aj názvy Bodvaves a Hosťovce nad Bodvou. Okrem toho sa stále používal aj maďarský názov Bodvavendégi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu poslovenčením názvu Vendégi podľa slova vendég-hosť na Hosťovce[7]. V rokoch 19641990 bola obec spoločne s Chorvátmi a Turnianskou Novou Vsou súčasťou obce Nová Bodva[7].

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Hosťovciach 202 obyvateľov, z toho bolo 182 maďarskej, 19 slovenskej a 1 inej národnosti. V roku 2009 tu žilo 183 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1730. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch 1802 a 1969.[9] Kostol má hladké fasády, okná sú segmentovo ukončené. Veža je členené kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Stavba je obohnaná kamenným múrom.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Intravilánom Rešice prechádza cesta III. triedy 050170, ktorá spája cestu III/050168 pri hraničnom priechode Hosťovce-Tornanádaska s cestou III/050173 vedúcou do Janíka a Turne nad Bodvou. Doprava obyvateľov za službami je zabezpečená pravidelnou autobusovou dopravou do Moldavy nad Bodvou a Košíc.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Hosťovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
  6. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
  7. a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]