Imrich (svätec)
| Imrich | |
| korunný princ uhorský | |
 Svätý Imrich, cca 1675, olej na plátne | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Arpádovci |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1007 |
| Úmrtie | 2. september 1031 |
| Pochovanie | Stoličný Belehrad |
| Rodina | |
| Manželka |
Chika |
| Otec | sv. Štefan I. |
| Matka | bl. Gizela Bavorská |
| Svätec | |
| V cirkvi | rímskokatolícka |
| Svätorečenie | 4. november 1083 Gregor VII. |
| Atribúty | ľalia, žezlo, koruna |
| Odkazy | |
 | Imrich (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Imrich (maď. Imre, lat. Emeric, Emericus, Emmerich, Henricus) (* 1007 – † 2. september 1031) bol synom uhorského kráľa Štefana I. a bavorskej princeznej Gizely.
Narodenie
[upraviť | upraviť zdroj]Z detí kráľovského páru kroniky spomínajú iba dve: staršieho menom Oto a Imricha. Imricha pravdepodobne pomenovali podľa strýka z matkinej strany, rímsko-nemeckého cisára Henricha II. Niektoré pramene za jeho dátum narodenia uvádzajú rok 1000, zatiaľ čo v kronikách sa píše, že zomrel ako 24 ročný. Podľa tohto údaju je teda zrejmé, že sa narodil v roku 1007.[1]
Výchova
[upraviť | upraviť zdroj]Výchovu svojho syna a nástupcu na trón zveril Štefan I. r. 1015 sv. Gerardovi, neskoršiemu čanádskemu biskupovi. V priebehu 7-ročného štúdia sa Imrich naučil latinčinu, dosiahol najvyššie vzdelanie tých čias. Zasvätil ho aj do náboženstva a tajov kňazského života.
Od svojich 15-tich rokov bol vychovávaný na dvore u svojho otca Štefana I., kde sa priučil diplomacii, vojenským a vladárskym povinnostiam.
Imrich ako 23-ročný bol pripravený stať sa panovníkom. Svadbu mal v roku 1022.[2]. Za manželku si vzal Chichu (Čiku), dcéru kráľa Dalmácie a Chorvátska Křesimíra. Podľa tradície po svadbe žil s manželkou ako brat a sestra.[3]
Nástupca trónu
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1013 – 1015 vyšla prvá kniha zákonov kráľa Štefana I. a spis Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi. Pomocou týchto kníh ho otec pripravoval na vládnutie. Imrich bol údelným kniežaťom v Nitre. Štefan I. mal v úmysle prenechať mu vládu v Uhorsku ešte za svojho života. Na následky zranenia, ktoré mu spôsobil diviak pri poľovačke v Igfonskom lese (Biharsko), však 2. septembra 1031 Imrich zomrel.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste jeho nešťastného konca na prelome 11. a 12. stor. postavili opátstvo Sv. Imricha. Jeho pozostatky uložili do ešte vtedy nedostavanej baziliky v Stoličnom Belehrade. Bol kanonizovaný zásluhou kráľa Ladislava I. 4. novembra 1083 pápežom Gregorom VII. a spolu s ním boli svätorečení aj jeho otec kráľ Štefan I. a jeho vychovávateľ biskup Gerard.
V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku pripadá jeho sviatok na 5. novembra.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska. Druhé prepracované a doplnené. vyd. Budmerice : Rak. 594 s. ISBN 978-80-85501-64-3. Kapitola Medzi Uhorskom a Poľskom, s. 379.
- ↑ Charles Cawley. HUNGARY KINGS [online]. Foundation of Medieval Genealogy, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online.
- ↑ http://www.zivotopisysvatych.sk/imrich/
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imrich (svätec)
 |
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |