Veľká Lodina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′35″S 21°09′24″V / 48,8597°S 21,1566°V / 48.8597; 21.1566
Veľká Lodina
obec
Slovakia15VelkaLodina12.JPG
Kostol Všetkých svätých
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Šariš
Nadmorská výška 258 m n. m.
Súradnice 48°51′35″S 21°09′24″V / 48,8597°S 21,1566°V / 48.8597; 21.1566
Rozloha 19,72 km² (1 972 ha) [1]
Obyvateľstvo 287 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 14,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1423
Starosta Ján Lukáč[3] (SPOLU)
PSČ 044 81 (pošta Kysak)
ŠÚJ 522155
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Telefón 699 12 13
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Webová stránka: velkalodina.atknet.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľká Lodina (maď. Nagyladna) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmorská výška v strede obce je 258 m. Obec leží na severozápade Slovenského rudohoria, v celku Čierna hora, v nádhernej doline Hornádu, približne 25km severozápadne od Košíc.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund dal ako dar šľachticom z Pavloviec. Obec založili pĺtníci a drevorubači, ktorí splavovali drevo po rieke Hornád až do Košíc. Obec vznikla už v prvej polovici 14. storočia a až do roku 1423 bola kráľovským majetkom panstva Sokoľ. V rokoch 1423 až 1429 ju vlastnili šľachtici z Pavloviec, neskôr sa stalo vlastníkom obce mesto Košice.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladna, Alsowladna, Naghladna - maďarizované tvary pôvodných slovenských názvov Lodina, Nižná Lodina a Veľká Lodina. Základ názvu Lodina je nepochybne odvodený od slova loď.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1667. Úpravou prešiel v rokoch 1740 a 1893, kedy získal neoklasicistickú fasádu. Interiér je zaklenutý segmentovými a valenými klenbami. Zariadenie je neobarokové a neoklasicistické zo začiatku 20. storočia. Hlavnému oltáru dominuje obraz s tématikou všetkých svätých, na bokoch oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a sv. Pavla. Vo svätyni sa nachádzajú aj dva bočné oltáre: oltár Božského srdca Ježišovho a oltár Panny Márie. Na strope vo svätyni je nástenná maľba s motívom nanebovstúpenia Pána. V kostole sa nachádza aj baroková drevená krstiteľnica. Organ je jednomanuálový od firmy Rieger, Opus 2502, z 20. storočia. Lavice sú z roku 1970. Na stene vedľa ambóny sa nachádza barokový obraz zobrazujúci tajomstvá svätého ruženca. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty po stranách lode sú farbotlačové reprodukcie. Zachovali sa tu dve polychrómované barokové sochy Ružencovej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého.[4]Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Vo zvonici sa nachádzajú 3 zvony.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Veľká Lodina - Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.