Čečejovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′00″S 21°04′00″V / 48,600000°S 21,066667°V / 48.600000; 21.066667
Čečejovce
obec
Čečejovce, Rímskokatolícky kostol Svatý Jána Apoštola.jpg
Rímskokatolícky kostol Svatého Jána Apoštola
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 205 m n. m.
Súradnice 48°36′00″S 21°04′00″V / 48,600000°S 21,066667°V / 48.600000; 21.066667
Rozloha 24,53 km² (2 453 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 153 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 87,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Július Pelegrin[3] (nezávislý)
PSČ 044 71
ŠÚJ 521302
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Buzická 55, 044 71 Čečejovce
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Čečejovce
Webová stránka: www.cecejovce.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Čečejovce (maď. Csécs) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Čečejovce leží v Košickej kotline 22 km juhozápadne od Košíc v nadmorskej výške 205 m. Spolu s časťou Seleška, patriacou k Čečejovciam, má 2153 obyvateľov, z ktorých prevažná časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čečejovce
  • Seleška

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká Čečejovský potok- Čečanka

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o obci pochádza len z roku 1317, kde sa uvádza pod menom CECH, jej história siaha do podstatne staršieho obdobia. Z kamenných nástrojov zhotovených 35 tisíc rokov pred narodením Krista a objavených pri archeologických výskumoch v chotári obce sa dá usúdiť, že už v staršej dobe kamennej tu žil človek. Odkryté základy starovekých neolitických osád v rôznych častiach chotára (najstaršia osada pochádza z obdobia 5 000 rokov pred narodením Krista) dokazujú existenciu početných osád s budovanými obydliami už v dobe kamennej, keď ešte veľká časť tohto územia bola pokrytá lesmi.

Prvým známym majiteľom obce bola rodina Perényiovcov, ktorá sa uvádza v záznamoch z roku 1402. Neskôr sa medzi inými ako majitelia obce ešte uvádzajú rodiny Péderyovcov a Szirmayovcov. Podľa záznamov z roku 1427 sa dá odhadnúť vtedajší počet obyvateľov obce na 350. Napriek tomu, že obec nebola obsadená Turkami, z obavy pred tureckými nájazdmi sa takmer úplne vyľudnila. V roku 1715 tu bývali iba štyri rodiny. Po ústupe Turkov vtedajší majiteľ obce Szirmay ju nechal osídliť maďarskými rodinami. Následne na to prichádzajú do tejto oblasti aj slovenskí, poľskí a rusínski osadníci. V roku 1826 už má obec 1 029 obyvateľov, z ktorých prevažná časť sa venuje poľnohospodárstvu. V roku 1831 bolo okolie postihnuté cholerou, ktorá zobrala svoje obete aj v tejto obci. V roku 1869 sa tu napočítalo 894 obyvateľov, v roku 1903 to bolo 785 a v roku 1920 877 obyvateľov.

Čečejovce patrili k Rakúsko-Uhorskej monarchii až do jej zániku v roku 1918. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 boli jeho súčasťou až do roku 1938, keď boli pričlenené k Maďarsku. Od roku 1945 znova patrili k Česko-Slovensku, kde zotrvali až do vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, ktorej súčasťou sú aj v súčasnosti.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Reformovaný kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Ranogotický kostol pochádzajúci z obdobia 1290- 1300[4], na ktorom sa nachádzajú ešte aj prvky románskeho stavebného štýlu je najstaršou stavbou obce. Z architektonického hľadiska sa jedná o jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom. Vzácnosťou kostola sú zachované rozsiahle fresky z prvej polovice 14. storočia. Na klenbe presbytéria je zobrazený Kristus v mandorle, najväčšie zobrazenie tohto typu na Slovensku. Scény zo života Krista nájdeme na stenách presbytéria a na víťaznom oblúku zasa postavy prorokov a svätého Ladislava so svätým Štefanom.[5] Pôvodne rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu patrí od Rákócziho povstania v roku 1703 reformovanej cirkvi. Pravdepodobne v tom čase došlo k zakrytiu v kostole sa nachádzajúcich nástenných malieb zo omietkou. K znovuodkrytiu vzácnych fresiek došlo v roku 1893. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku vzhliadnuť v plnej kráse.

Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol z roku 1800 za dosiaľ neobjasnených okolností v roku 1949 takmer úplne vyhorel a svoju súčasnú formu získal po znovupostavení a rozšírení po požiari.
  • V obci sa nachádza klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Oproti kaštieľu bol postavený pomník obetiam I. a II. svetovej vojny so Svätoštefanskou korunou.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Čečejovciach sa nachádza základná škola a materská škola.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Rimavská Baňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]