Baška (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°42′27″S 21°10′52″V / 48,707500°S 21,181111°V / 48.707500; 21.181111
Baška
obec
Baška, Rímskokatolícky kostol Svätý Štefana Uhorského.jpg
Kostol sv. Štefana Uhorského
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Rieka Baštiansky potok
Nadmorská výška 366 m n. m.
Súradnice 48°42′27″S 21°10′52″V / 48,707500°S 21,181111°V / 48.707500; 21.181111
Rozloha 4,5 km² (450 ha) [1]
Obyvateľstvo 623 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 138,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1247
Starosta Ján Serbin[3] (KDH, MOST-HÍD)
PSČ 040 16 (pošta Košice 16)
ŠÚJ 521159
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Baška 71
040 16  Košice 16
E-mailová adresa urad@Baska-obec.sk
Telefón 685 31 16
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Baška (Košice okolie)
Webová stránka: www.Baska-obec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Baška (maď. Baska) je obec v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na južnom okraji Volovských vrchov, len asi 1 km od západného okraja Košíc. Na južnom okraji obce pramení Baštiansky potok.

Obecný úrad

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zachovalá písomná zmienka o osade „Bosk“ pochádza z roku 1247. V roku 1322 bola vo vlastníctve zemanov Dominika a Jána, v prvej tretine 15. storočia už patrila Frankovi zo Šemše, no už v roku 1447 prešla do majetku Košíc. Onedlho patrila do drevársko-banského podnikateľského zázemia Košíc. V roku 1559 obec obývalo 16 rodín, v roku 1828 mala 27 domov a 198 obyvateľov. Aj keď v obci žili aj nemeckí prisťahovalci, v 18. storočí sa tu hovorilo po slovensky. V 19. storočí postihol obec veľký požiar, ktorý zničil takmer všetky domy.

Jednotriedna škola bola otvorená v roku 1905, fungovala až do 80. rokov, kedy bola zatvorená. Dnes v rekonštruovanej budove sídli obecný úrad. Učitelia organizovali kultúrny život a viedli ochotnícke divadlo, zachovali sa napr. tradície svadobných obradov.. Po vzniku 1. ČSR bolo hlavým živobytím obyvateľov poľnohospodárstvo a práca v lese. Počas 2. svetovej vojny bola súčasťou Maďarska. Po vojne bola obec elektrifikovaná, bol zavedený obecný rozhlas a založené roľnícke družstvo, v 90. rokoch pribudol dom smútku, ihrisko a rozvod plynu, začala sa výstavba kanalizácie a vodovodu. V súčasnosti pracuje väčšina obyvateľov v Košiciach.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1811. Upravovaný bol po požiari v roku 1894. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, svätyňa konchou. Nástenné maľby pochádzajú od V. Smolku z roku 1928. Zariadenie kostola pochádza z obdobia jeho prestavby v roku 1894. Jediným starším prvkom je voľný barokový obraz Nanebovzatie Panny Márie v rokokovom ráme z polovice 18. storočia.[4] Fasády kostola sú členené lizénami. Polkruhovo ukončené okná majú šambrány s klenákmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Baška - Kostol sv. Štefana Uhorského [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]