Trstené pri Hornáde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′21″S 21°20′13″V / 48,572500°S 21,336944°V / 48.572500; 21.336944
Trstené pri Hornáde
obec
0035 Wandalische Rassel (Archäologie) des 2. Jahrhunderts n. Chr. aus Ton mit Swastika-Motiven in ostslowakischen Raum..jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Rieka Hornád
Nadmorská výška 204 m n. m.
Súradnice 48°34′21″S 21°20′13″V / 48,572500°S 21,336944°V / 48.572500; 21.336944
Rozloha 12,92 km² (1 292 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 568 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 121,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1215
Starosta Matej Kočiš[3] (nezávislý)
PSČ 044 11 (pošta Ždaňa)
ŠÚJ 522104
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Trstené pri Hornáde
Webová stránka: www.trsteneprihornade.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Trstenčan i Hornádskotrstenčan[4]

Trstené pri Hornáde (v minulosti Nádošť, maď. Abaújnádasd, Nádasd) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

V tesnej blízkosti obce tečie rieka Hornád, ktorá má neporušený smer toku (meandre) až po hranicu s Maďarskom. Do rieky Hornád sa na území obce vlieva Trstenský potok.

Vodné plochy[upraviť | upraviť kód]

Medzi obcou a Slanskými vrchmi sa za družstevnými poľami nachádza malý romantický rybník, ktorý je vybudovaný na Trstenskom potoku. Ten slúži aj ako záchytná stanica vody tečúcej z neďalekých lesov do Trstenského potoka. V minulosti slúžila táto vodná plocha na rekreačné účely a rybolov, no v súčasnosti je toto územie zarastené a vo vodnej nádrži je množstvo usadeného bahna z priľahlých polí. Uvažuje sa o znovunavrátení atraktivity tohto miesta miestnymi aktivistami. Oficiálny názov tohto rybníka je Vodná nádrž Trstené.

V tesnej blízkosti Hornádu na začiatku obce sa nachádza mŕtve rameno tejto rieky, ktoré miestni nazývajú "Starý Hornád". V minulosti bolo toto miesto obecným smetiskom, kde sa zvážal odpad rôzneho druhu. V súčasnosti sa najmä vďaka aktivite občianskeho združenia "Priatelia trstenskej prírody" stáva z tohto územia krásna oddychová zóna, ktorú už navštevuje čoraz viac domácich, ale aj cudzích návštevníkov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pravek a starovek[upraviť | upraviť kód]

Územie chotára obce bolo osídlené už v praveku. Svedčia o tom náleziská z paleolitu, neolitické sídlo bukovohorskej kultúry, ako aj nálezy z hallštattskej železnej doby a z dôb Rímskej ríše.

Stredovek[upraviť | upraviť kód]

Neďaleko obce boli objavené zvyšky slovanského osídlenia z 9.12. storočia. Obec sa prvýkrát spomína vo varadínskom registri v roku 1215 ako Zaka, resp. Saka. Pomenovanie obce – Saka – zrejme pochádza od slovanského slova sak, čo do dnešnej slovenčiny možno preložiť ako vrece alebo sieť. Obec bola pravdepodobne po tatárskom vpáde v roku 1241 až do roku 1265 vyľudnená. Vtedy bola obec darovaná služobníkovi Hertvikovi, kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi. Noví majitelia obce zaľudnili maďarským obyvateľstvom a dali jej nové meno – Nádasd. Maďarské nádas v slovenčine znamená trstené, podľa čoho bola aj v roku 1948 vytvorený nový slovenský názov. V roku 1427 pri vyberaní portálnej dane obec nebola zdanená, čo môže znamenať, že bola opätovne vyľudnená. Neskôr, v 16. storočí, sa spomína obyvateľstvo ako prevažne rímskokatolícke.

Novovek[upraviť | upraviť kód]

Nový rímskokatolícky kostol zasvätený svätej Anne dala vybudovať zemepánska rodina Czeczeyovcov. Protiturecké a stavovské boje mali za následok rapídny úbytok obyvateľstva. Po skončení povstania Františka II. Rákociho a morovej epidémie v roku 1711 došlo k opätovnému vyľudneniu obce. V roku 1715 tu žili len 3 sedliacke a 7 želiarskych rodín. Obec sa začal postupne osídľovať najmä slovenským obyvateľstvom. V roku 1746 mala obec 335 obyvateľov, malú prevahu mali Slováci. Pri sčítaní obyvateľov v roku 1828 napočítali 1 208 osôb, prevažne Slovákov. V dôsledku cholerových epidémií v polovici 19. storočia sa počet obyvateľov znížil na 958 ľudí. Aj na Trstené pri Hornáde koncom 19. storočia doľahla maďarizácia. Pred prvou svetovou vojnou sa v miestnych školách vyučovalo výlučne maďarsky.

Od roku 1918[upraviť | upraviť kód]

V lete roku 1919 obec na krátky čas obsadili vojaci maďarskej Červenej armády a stala sa súčasťou Slovenskej republiky rád. Počet obyvateľov obyvateľov za prvej Česko-slovenskej republiky mierne narástol. Po Viedenskej arbitráži aj Trstené pripadlo horthyovskému Maďarsku. Maďarské vojsko, žandári a úradníci prišli do obce 10. novembra 1938. Potom nastúpila prudká maďarizácia obyvateľov slovenskej národnosti. Mnohí obyvatelia boli odoslaní na vojenský výcvik a následne boli odvelení na ruský front. Trstené bolo oslobodené 18. decembra 1944, ale v okolí sa ešte v januári 1945 odohrávali boje o Košice a okolie. V roku 1948 bol zmenený názov obce z Nádošť na Trstené pri Hornáde.

Názov[upraviť | upraviť kód]

Vývin názvu obce

  • 1215 – Zaka
  • 1265 – Zaka
  • 1270 – Nadasd
  • 1282 – Zaka
  • 1283 – Zaka alio nomine Nadosd
  • 1283 – Nadasd
  • 1288 – Nadasd, Nadast
  • 1321, 1335, 1337 – Nadasd
  • 1332 – 1337 – Nadasyo
  • 1341 – 1468 – Nadasd
  • 1773 – maďarsky: Nádasd, slovensky: Nádossec
  • 1903 – slovensky: Nádošť, Nádosč
  • 1906 – maďarsky: Abaújnádosd, slovensky: Nadošč
  • 1920 – 1938, 1945 – 1948: Nádošť, Nádošt
  • 1938 – 1945: Abaújnádosd
  • 1948Trstené pri Hornáde

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová gotická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1458-1478. Barokovo bol upravovaný po požiari v roku 1756. V roku 1789 bola pristavaná veža.[5] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. V presbytériu sú dochované gotické okná s kamennými kružbami a rebrová klenba. Veža je ukončená rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pri kostole sa nachádza hrobka rodiny Šóšovcov z prvej tretiny 19. storočia.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z konca 18. storočia. V 19. storočí prešiel úpravami. Kostol má polkruhovo ukončené okná so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

V obci je materská škola s 3 triedami, základná deväťročná škola, v ktorej nájdete školskú knižnicu, školský klub detí pri ZŠ a pre potreby výučby alebo vyplnenie voľnočasových aktivít slúži aj obecná knižnica na obecnom úrade.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Obec Trstené pri Hornáde je s krajským mestom Košice spojená pravidelným autobusovým spojením. Najbližšie železničné stanice sú v obciach Gyňov, Čaňa alebo Nižná Myšľa.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Hornádskotrstenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]