Čakanovce (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°46′05″S 21°26′50″V / 48,7680°S 21,4472°V / 48.7680; 21.4472
Čakanovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 279 m n. m.
Súradnice 48°46′05″S 21°26′50″V / 48,7680°S 21,4472°V / 48.7680; 21.4472
Rozloha 9,62 km² (962 ha) [1]
Obyvateľstvo 709 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 73,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1276
Starosta Emil Imro[3] (SMER-SD)
PSČ 044 45 (pošta Bidovce)
ŠÚJ 521281
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Čakanovce 79
044 45 Bidovce
E-mailová adresa cakanovce@stonline.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Čakanovce (maď. Csákány, Ósvacsákány) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou.

V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Po smrti Peteuchovho syna Jána, dala kráľovná Alžbeta svinické panstvo päťkostolnému biskupovi Valentínovi, čím sa stal držiteľom aj Čakanoviec. Valentín však v roku 1390 vymenil svoje panstvo s kráľom, a ten dal ešte v tom istom roku Svinické panstvo Mikulášovi z Perína.

Podľa portálneho súpisu Abovskej stolice z roku 1427 bolo v Čakanovciach 20 port. Porta je brána, vedúca na hospodársky dvor, ktorou môže prejsť voz. Ide teda o určité hospodárske sídlo. Na jednu portu sa počíta minimálne 5 ľudí, čiže v roku 1427 žilo v Čakanovciach minimálne sto ľudí, čo nie je na vtedajšie pomery málo. V rokoch 1420 a 1431 boli páni z Perína znovu potvrdení v držbe Čakanoviec.

Nasledujúce storočie však prinieslo takmer vyľudnenie obce. V roku 1552 sa tu nachádzali iba dve porty, ktoré patrili Štefanovi z Lučenca. Podľa desiatkového súpisu z roku 1565 žilo v Čakanovciach 8 sedliakov a 6 želiarov, čiže 14 poddaných, pričom desiati z nich mali osobné mená slovenského pôvodu. Dvaja mali osobné mená maďarského pôvodu a u dvoch sa pôvod mená nedá určiť. Dedina bola teda obývaná prevažne Slovákmi. Keď sa v tejto oblasti v druhej polovici 16. storočia rozšírila medzi Slovákmi Lutherova reformácia, pôsobili tu slovenskí farári. Napríklad v roku 1597 to bol rankovský farár Jozef Madera, ktorý filiálne pôsobil aj pre Čakanovce. Pochádzal z Trenčína. V roku 1598 tu bol farárom Albert Patecký.

Zo zachovaných mien farárov, ktorý slúžili aj v Čakanovciach ešte poznáme Václava Bohemusa (1590) a Alberta Bohemusa (15981599).

Táto oblasť ležala na rečovej hranici, kde sa miešali dve protestantské vierovyznania - slovenskí evanjelici a maďarskí reformovaní.

Podľa konskripcie cirkví a farárov z roku 1746 boli Čakanovce slovenská dedina. V tom čase tu bolo 16 rímskych katolíkov, 8 gréckych katolíkov, 39 luteránov, 3 kalvíni a 34 detí. Dovedna tu teda v roku 1746 žilo presne 100 ľudí.

Lexikón z roku 1773 uvádza, že v Čakanovciach ako reč prevládala slovenčina. Údaje z roku 1851 rovnako uvádzajú Čakanovce ako slovenskú dedinu. V tom čase tu žilo 60 rímskych katolíkov, 31 gréckych katolíkov, 275 luteránov, 3 kalvíni a 5 Židia. Celkovo teda 374 obyvateľov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa výkladu historika Branislava Varsika je názov Čakanovce slovanského pôvodu a pochádza od slovanského mena Čakan. To sa medzi slovanským obyvateľstvom Uhorska vyskytovalo medzi Slovákmi aj medzi Chorvátmi.

Vývin názvu obce

  • 1276 - poss. Chakan
  • 1282 - villa Chakan
  • 1397/1405 - poss. Chakan
  • 1427 - Chakan
  • 1430 - poss. Chakan
  • 1431 - poss. Chakan
  • 1598 - et Czekanowiensium (pri mene)
  • 1773 - slovensky: Czákanowcse, maďarsky: Csákány, nemecky: Tschakanowetz
  • 1808 - slovensky: Cžakaněwce vel Cžakanjewce
  • 1851 - slovensky: Csakanowce, maďarsky: Csákány
  • 1906 - slovensky: Čakanouce, maďarsky: Csákány

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1937. Kostol má hladké fasády s jednoduchými nárožnými lizénami. Okná sú prevýšené, obdĺžnikové. Veža so zdvojenými oknami a lizénovým rámom je ukončená plocho. Nad vchodom je umiestnené vročenie 1937.
  • Zemianska kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia. Okná sú lemované kamennými osteniami, v dvornej časti sa nachádzajú arkády.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Čakanovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Branislav Varsik - Osídlenie Košickej kotliny