Preskočiť na obsah

Kechnec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kechnec
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 171 m n. m.
Súradnice 48°32′57″S 21°15′52″V / 48,549167°S 21,264444°V / 48.549167; 21.264444
Rozloha 10,21 km² (1 021 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 140 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 111,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1220
Starosta Tomáš Konkoly[3] (ŠANCA)
PSČ 044 58 (pošta Seňa)
ŠÚJ 559687
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kechnec
Webová stránka: kechnec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kechnečan[4]

Kechnec (maď. Kenyhec, nem. Oberdeutschdorf, Kechnetz) je obec na Slovensku v Košickom kraji v okrese Košice-okolie.

Obec sa nachádza v južnej časti okresu Košice-okolie, približne 20 kilometrov južne od Košíc, dva kilometre od maďarskej štátnej hranice na ceste I/68 Milhosť-Tornyosnémeti. So susednou Seňou, s ktorou tvorí spoločný intrvilán, bola v rokoch 19641990 spojená aj administratívne - do roku 1986 ako Hraničná pri Hornáde, v rokoch 19861990 ako Seňa.

Archeologické nálezy z okolia Kechneca potvrdzujú, že prvé osídlenie tohto územia bolo už v paleolite. Prvá písomná zmienka o obci je však mladšia - z roku 1220, keď sa obec spomína pod názvom Felnemet, teda Vyšné Nemce. Na majetkoch panovníka pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca sa na prelome 12. a 13. storočia usadili nemeckí kolonisti. Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj prvý historicky doložený názov obce Felnemet. Susedné obce, ktoré dnes ležia v Maďarsku majú podobné názvy - Tornyosnémeti a Hidasnémeti.

V roku 1338 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Kechnec za vernosť a vojenské zásluhy županovi Petrovi z neďalekého Perína. V darovacej listine sa obec spomína pod názvom Felnemethy alio domine Kemnech. V nasledujúcich storočiach sa názov obce menil len čiastočne - v roku 1560 Kenyhecz Nempty a až v 17. storočí sa ustálil na Kenyhecz, ktorý sa používal až do roku 1920[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-slovenská s 579 obyvateľmi[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kechneci 473 obyvateľov, z toho bolo 425 Maďarov, 39 Slovákov, 8 Nemcov a 1 Róm[7].

V roku 1918 de facto a v roku 1920 i de iure obec pripadla Česko-Slovensku a jej názov Kenyhecz bol poslovenčený do formy Keňhec. V období rokov 19381945 bol Kechcnec súčasťou horthyovského Maďarska, no po druhej svetovej vojne opätovne pripadol ČSR. V roku 1945 sa názov obce upravil na Kehnec a v roku 1948 do dnešnej podoby.

V období rokov 19641986 bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce Hraničná pri Hornáde, v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte Milhosť a Seňa. V roku 1986 sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku 1990 sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka 1964.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žilo v obci 1137 obyvateľov, z toho bolo 980 (86,2%) slovenskej, 117 (10,3%) maďarskej a 6 (0,5%) rómskej národnosti.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kechneci 876 obyvateľov, z toho bolo 731 (83,5%) slovenskej, 133 (15%) maďarskej a 1 rómskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1740-1754. Interiér prešiel úpravami v roku 1902, kedy inštalovali nové oltáre. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou, loď je plochostropá. Organový chór má vyrezávaný parapet z doby vzniku kostola.[8] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území Kechneca sa nachádza nový a prosperujúci priemyselný park.

Partnerské obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kechnečan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
  7. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
  8. Kechnec - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]