Janík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Janík pozri Janík (rozlišovacia stránka).
Janík
obec
Kostol Narodenia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 48°33′16″S 20°58′21″V / 48,5544°S 20,9725°V / 48.5544; 20.9725
Rozloha 19,87 km² (1 987 ha) [1]
Obyvateľstvo 610 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 30,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1285
Starosta Július Begala[3] (nezávislý)
PSČ 044 05
ŠÚJ 521485
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Janik 135
Telefón 0554647201
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: janik.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Janík (v minulosti Janov, Jánok, maď. Jánok) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa rozprestiera na úpätí severovýchodného svahu Abovskej pahorkatiny v blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie severovýchodnej časti intravilánu obce budujú v zmysle J. Maglaya[4] holocénne fluviálne sedimenty (predovšetkým litofaciálne nečlenené nivné hliny) a proluviálne sedimenty (hliny s úlomkami hornín a zahlinenými štrkmi v nivných náplavových kužeľoch) Idy a Konotopy a ich prítokov. Juhozápadná časť intravilánu sa rozprestiera na morfologicky už výraznejšie vystupujúcich chrbtoch Abovskej pahorkatiny, ktorú tu budujú deluviálno-polygenetické sedimenty (hlinito-ílovité a piesčité svahové hliny) pleistocénno-holocénneho veku. V úrovni elevácií Černičné (lokálny názov: Szedres, 266,5 m n. m.), ďalej k. 260 m n. m., a Kanovské (lokálny názov Kányi-arok, 239,9 m n. m.), ktoré lemujú obec z južných smerov, už vystupujú staršie sedimenty poltárskeho súvrstvia pontského veku, ktoré v zmysle A. Nagya[4] tvoria pre zmenu štrky, piesky, kaolinické íly a lignity.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec severovýchodnou časťou intravilánu zasahuje do planárneho stupňa Košickej roviny v rámci geomorfologického celku Košická kotlina, ale takisto do kolínneho stupňa Abovskej pahorkatiny. V zmysle geomorfologického členenia D. Kočického a B. Ivaniča (2011)[5] predstavuje Abovská pahorkatina, na ktorej svahoch obec sčasti leží, geomorfologicky explicitne vymedzené územie, resp. podcelok geomorfologického celku Bodvianska pahorkatina. Juhozápadná časť intravilánu obce sa rozprestiera na stráňach štyroch chrbtov: východného hrebeňa k. 261 m n. m., severovýchodného hrebeňa Černičného (Szedres, 266,5 m n. m.), severo-severozápadého hrebeňa Kanovského (Kányi-arok, 239,9 m n. m.), a západného hrebeňa Veľkého povrazu (lokálny názov: Harmadik-kötel, 241,9 m n. m.). Sčasti leží aj v dolinách medzi uvedenými eleváciami.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vstupe do obce preteká rieka Ida, do ktorej sa v týchto miestach vlieva vodný tok Konotopa (lokálny názov Kanyapta). Cez obec tečie aj vodný tok Janícky potok, ktorý napája Vodnú nádrž Janík. Janícky potok sa zlieva z troch ramien prameniacich pod stráňami k. 247 m n. m. (Malý Falger, resp. Veľký Falger). Pod kótou 261 m n. m. západne od obce sa tvorí sezónny tok, ktorý v čase hydrologicko-meteorologických extrémov musí zadržiavať polder vybudovaný na západnom okraji obce. Zároveň predstavuje ľavostranný prítok Konotopy. Sezónne bývajú aktívne aj dva ľavostranné prítoky Janíckeho potoka, ktoré vyvierajú pod Pástorovou oráčinou, resp. pod západným svahom Kanovského.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

2,5 km juhovýchodne od obce leží retenčná nádrž povodia Hornádu a Bodrogu Vodná nádrž Janík.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1770. Stojí na mieste staršej stavby zo 14. storočia. Upravený bol v duchu klasicizmu v roku 1835. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády kostola sú hladké, okná majú segmentové ukončenie. Veža členená kordónovými rímsami je ukončená ihlancovou helmicou.[6]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Janícke dni, Medzinárodné betlehémske hry

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Geka

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • MŠ s vyučovacím jazykom slovenským
  • ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, 1. až 4. ročník

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Žiaden

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Szeréna Sziklay Papp-Váry (* 1881 – † 1923), maďarská poetka

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2009 - Július Iván
  • 2013 - András Szinyei

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-01-27]. Dostupné online. Archivované 2016-10-29 z originálu.
  5. http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf
  6. Janík - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]