Bodva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′31″S 20°46′31″V / 48.20854496°S 20.775146484°V / 48.20854496; 20.775146484
Bodva
Bódva
Rieka
Jászó53.JPG
Bodva pri Jasove
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Mestá Medzev, Moldava nad Bodvou
Zdrojnica Prameň
 - poloha na severovýchodnom svahu vrchu Osadník, Volovské vrchy
 - výška 890 m
 - súradnice 48°40′26″S 20°44′38″V / 48.673959951°S 20.743989944°V / 48.673959951; 20.743989944
Ústie Slaná (hu:Sajó)
 - poloha Boldva, Maďarsko
 - súradnice 48°12′31″S 20°46′31″V / 48.20854496°S 20.775146484°V / 48.20854496; 20.775146484
Dĺžka 113 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 48,4 km
Povodie 890,4 km² (89 040 ha)
Prietok
 - priemerný 5,20 /s
 - maximálny 95,0 /s
 - minimálny 0,32 /s
Bodva ústi do Slanej

Bodva je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice-okolie. Je ľavostranným prítokom Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, pričom na území Slovenska má dĺžku 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na území Slovenska je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

Prameň, geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bodva pramení juhozápadne od obce Štós na styku permských masívnych metapieskovcov rožňavského súvrstvia a permských metaryolitov, metadacitov a ich vulkanoklastík jasovského a bučínskeho súvrstvia, v geomorfologickom celku Volovské vrchy, podcelku Pipitka, v severovýchodnom svahu Osadníka (1 185,6 m n. m.) zvanom Tri chotáre, v nadmorskej výške 905 m n. m., pričom počas celého svojho toku v úseku Osadník - slovensko-maďarská štátna hranica prekonáva celkový výškový rozdiel 736 m.

Priebeh toku podľa geomorfologických celkov, resp. podcelkov[upraviť | upraviť zdroj]

Volovské vrchy, Pipitka[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozširuje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Pri niekdajšej horárni Mexiko opúšťa Volovské vrchy a v ďalšom priebehu tečie územím Medzevskej pahorkatiny v Košickej kotline, a zároveň tvorí severozápadnú hranicu tohto podcelku.

Košická kotlina, Medzevská pahorkatina[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, a okrem menších tokov z oboch strán doliny priberá zľava Piverský potok. Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava.Zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu. S odstupom 350 m metrov míňa 4 m vysoký chránený prírodný výtvor Čertova skala, resp. Biela skala - svedecký erózno-denudačný relikt niekdajšieho ľavého brehu rieky, v ďalšom priebehu medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou obteká z východu časť Medzevskej pahorkatiny s pozoruhodným krasovým vývojom, ktorý tu reprezentuje až 60 jaskýň rôznych genetických typov, a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Rieka Bodva participovala na speleogenéze mnohých významných jaskýň Medzevskej pahorkatiny (napr. Jasovská jaskyňa, Moldavská jaskyňa, Tomášova diera, Hatinská jaskyňa ap.). Úsek Jasov - Hatiny - Moldava nad Bodvou mimo iného patrí k najhodnotnejším krajinno-ekologickým biotopom v povodí Bodvy.

Košická kotlina, Košická rovina[upraviť | upraviť zdroj]

Bodva opúšťa Medzevskú pahorkatinu už v intraviláne obce Moldavu nad Bodvou, a pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo vápencového výbežku pod obcou Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, a po prekonaní celkového výškového rozdielu 736 m (od prameňa) napokon opúšťa územie Slovenska v nadmorskej výške 169 m n. m..

Maďarsko[upraviť | upraviť zdroj]

Pokračuje na území Maďarska, kde z juhu obteká vápencovú planinu Alsó-hegy, ktorá významne dotuje podzemnými krasovými vodami jej tok prostredníctvom viacerých dôležitých vyvieračiek. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Bodva (len na území Slovenska; P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)