Hodkovský potok
| Hodkovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Hodkovce |
| Prameň | |
| - poloha | Košická kotlina, Medzevská pahorkatina, Hodkovce |
| - výška | 375 m |
| - súradnice | 48°41′13″S 21°06′16″V / 48,686808°S 21,104538°V |
| Ústie | Slaný potok (prítok Šemšianskeho potoka) |
| - poloha | Medzevská pahorkatina, Hodkovce |
| - výška | 254 m |
| - súradnice | 48°39′42″S 21°05′07″V / 48,661643°S 21,085401°V |
| Dĺžka | 3,4 km |
| Rád toku | IX. |
| Hydrologické poradie | 4-33-01-053 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hodkovský potok[1] je potok v západnom Above v povodí vodného toku Šemšiansky potok v širšom povodí Idy na území obce Hodkovce v okrese Košice-okolie. Geomorfologická kategorizácia polohy Hodkovského potoka: geomorfologická oblasť Lučensko-košická zníženina; geomorfologický celok Košická kotlina; geomorfologický podcelok Medzevská pahorkatina. Hydrologické poradie Hodkovského potoka: 4-33-01-053.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Hodkovský potok má dĺžku 3,4 km s prameňom vo výške 375 m na južnom okraji lesného komplexu Obecné a poľnohospodárskeho lánu Dlhé v obci Hodkovce; tečie južným smerom cez pole Dlhé lemovaný príbrežným porastom drevín v dĺžke cca 700 m až po severnú hranicu intravilánu Hodkoviec, kde je v nadmorskej výške 335 m na potoku malá viacúčelová vodná nádrž; v ďalšom priebehu preteká južným smerom cez intravilán v dĺžke 500 m. Pri výstupe z intravilánu Hodkoviec križuje cestu II/548 z Košíc do Jasova tvoriacu južnú hranicu intravilánu a spájajúcu susedné dediny Nováčany a Šemšu; po opustení intravilánu nepodstatne zmení smer na juhozápad a tečie cez poľnohospodársky extravilán v dĺžke 2,3 km, kde je v dolnej polovici lemovaný príbrežnou stromovou vegetáciou až po hodkovsko-paňovskú obecnú hranicu, kde ako ľavostranný prítok ústi do Slaného potoka v nadmorskej výške 254 m Slaný potok je ďalej pravostranným prítokom Šemšianskeho potoka, ktorý ústi do Čečejovského potoka. Hodkovský potok je tokom IX. rádu; v svojom priebehu nemá prítoky.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Hodkovský potok[2] vznikol prenesením názvu obce Hodkovce, na území ktorej potok pramení, preteká i ústi a súbežným vytvorením dvojslovného názvu. Prvou zložkou názvu je prídavné meno utvorené z názvu obce hodkovský vo význame lokalizovaný na území obce Hodkovce a druhou zložkou je všeobecné podstatné mena potok označujúce menší prirodzený vodný tok. Podobným spôsobom sa tvoril veľmi veľký počet názvov menej významných slovenských potokov. Príbuznú motiváciu má i názov potoka Hodkovec (povodie Cirochy), potoka Hodoň (pravostranný prítok Domanižanky) i potoka Hodonský potok (ľavostranný prítok Myjavy).
Názov obce Hodkovce, pôvodne Hodkovci, vznikol ako názov usadlosti potomkov alebo príbuzných bývajúcich v nej, ktorej zakladateľovo osobné meno malo podobu starobylého slovanského predkresťanského osobného mena God(i)slav/Godoň a po 12. storočí Hod(i)slav/Hodoň a z neho domácka podoba osobného mena → Godo/Hodo so zdrobneninou → Godko/Hodko, ktorá bola rozšírená toponymickou príponou -ov-ec s významom miesto patriace Hodkovi alebo s touto osobou ináč spájané.
Je pozoruhodné, že dva najstaršie písomné záznamy názvu z dnešnej obce Hodkovce sa viažu k vodnému toku a nie k usadlosti: 1318 flumen Hothkou, 1319 flumen Hudkow,[3][4] ktoré treba čítať ako Hodkov potok; až pri opise hraníc panstva Šemša 1418 máme prvýkrát doložený názov usadlosti (dnešnej obce) Hothkowch čiže Hodkovec; pomenovací akt potoka i usadlosti prebehol v slovenskom jazykovom prostredí; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol tento geografický názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovaný do podoby → Hodkóc a neskôr Hatkóc, podobne ako Glogovec (neskôr Hlohovec), Maťovské Vojkovce, Volkovce, Zlaté Moravce, Bojovec → Galgóc, Vajkóc, Valkóc, Aranyos Marót, Bajót. Prítomnosť spoluhlásky h v maďarskej podobe názvu Hatkóc svedčí o tom, že prevzatie do maďarčiny prebehlo po prvej polovici 12. storočia (kedy sa v slovenčine udiala zmena g → h). Podobný vývoj názvu mali aj Hodkovce, dnešná časť obce Žehra (okres Spišská Nová Ves): 1293 Hodcouch, 1452 Hodkocz. Porovnaj aj dnešné Hadovce, mestská časť Komárna, s najstaršími písomne doloženými záznamami 1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, ktoré treba čítať Godovec a po prevzatí do maďarčiny a modifikácii 1360 Gadouch, 1383 Kadouch, 1452 Gadocz s čítaním Gadóc; tu prítomnosť spoluhlásky g v maďarskej podobe názvu svedčí o tom, že prevzatie do maďarčiny prebehlo pred prvou polovicou 12. storočia.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf (cit. 2021-04-11).
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf (cit. 2021-06-07).
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 423.
- ↑ GYÖRFFY, György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, I. A-Cs, Akadémiai kiadó, Budapest, 3. vydanie 1987 (1. vydanie 1966). 907 s. ISBN 963-05-4200-5
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Bola na okolí Komárna vysoká koncentrácia hadov, alebo Hadovce a či Hodovce? S. 112 – 118. In: Osudy slovenských geografických názvov, Bratislava, Panslovanská únia, 2016, 232 s. ISBN 978-80-970685-6-1.