Jasovská planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′38″S 20°53′49″V / 48,644°S 20,897°V / 48.644; 20.897
Jasovská planina
geomorfologický podcelok
Jasovska planina.jpg
Jasovská planina
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Pipitka
Zádielska planina
Košická rovina
Medzevská pahorkatina
Súradnice 48°38′38″S 20°53′49″V / 48,644°S 20,897°V / 48.644; 20.897
Najvyšší bod Vysoká
 - výška 706 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 190 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Jasovská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Jasovská planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Zaberá jeho najvýchodnejšiu časť.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok zaberá východnú časť Slovenského krasu a v rámci krajinného celku susedí na západe so Zádielskou planinou, oddelenou hlbokou dolinou Hájskeho potoka. Južným smerom leží Košická rovina, východným Medzevská pahorkatina, oba podcelky Košickej kotliny. Severným smerom nadväzujú Volovské vrchy s podcelkom Pipitka, ktorý oddeľuje potok Teplica.[1]

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Planina má pomerne kompaktný tvar s rozmermi 16 × 10 km. Potok Miglinc, ktorý pramení v jej centrálnej časti svojou pomerne hlbokou dolinou planinu rozčleňuje na jej väčšiu severnú a menšiu južnú časť. Planina je uklonená od severu k juhu, kde dosahuje nadmorskú výšku aj pod 600 m. Najvyšším bodom planiny je kóta Železná brána (721,4 m n. m.), v južnej časti planiny je to Vysoká (706,4 m n. m.).

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska krasovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Viazané sú na vápence budujúce podstatnú časť silicika. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem nižší ako inde. Pri obci Jasov sa nachádza sprístupnená Jasovská jaskyňa.

Osobitosťou je brázda Miglinca, ktorá sa vyvinula na siliciklasitckých horninách verfénskeho súvrstvia[2].

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť pokrývajú sekundárne lesy a pasienky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 491

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]