Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)
| Havrania skala | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Bôrka |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 770,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′44″S 20°48′22″V / 48,6455°S 20,8062°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Bôrka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Havrania skala[1] (770,1 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Bôrka, približne 13 km západne od Moldavy nad Bodvou.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Bôrka.[1] Najbližšími sídlami sú východným smerom situovaná Hačava a Háj, južným Zádiel a Dvorníky-Včeláre a západným Hrhov, Bôrka a Lúčka.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras a národnej prírodnej rezervácie Havrania skala.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Havrania skala leží na východnom okraji planiny Horný vrch, nad Zádielskou dolinou. Severne sa nachádza Chvost (851 m n. m.), Grečov (891 m n. m.) a Bujačí vrch (835 m n. m.), východne Ploština (825 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Šugovský vrch (705 m n. m.) a Vysoká (706 m n. m.), južne Zádielsky kameň (601 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.) a Vysoký vrch (832 m n. m.) a západne Kresadlo (801 m n. m.), Žľab (894 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.) a Matesova skala (925 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu odvádza východným úpätím tečúci Chotárny potok a jeho prítoky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť takmer výhradne len okolité vrcholy Slovenského krasu, ojedinele aj prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa a vzhľadom na chránené územie je prístup na Havraniu skalu nežiadúci. Východným úbočím prechádza Zádielskou dolinou 
modro značená trasa do Hačavského sedla, južným úbočím zasa 
zeleno značený chodník zo Zádielskej tiesňavy pod Matesovu skalu.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.