Šugovský vrch
| Šugovský vrch | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obce | Hačava, Háj |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Jasovská planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 705,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′17″S 20°50′07″V / 48,6546°S 20,8354°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šugovský vrch[1] (705,4 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží pri obci Hačava, približne 9 km severozápadne od Moldavy nad Bodvou.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Jasovská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a zasahuje na katastrálne územie obce Hačava a Háj.[1] Najbližším sídlom je západne situovaná Hačava, juhozápadne sa nachádza Háj, južne Turňa nad Bodvou, juhovýchodne Drienovec a Moldava nad Bodvou, východne Debraď a Jasov a severne Medzev.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Šugovský vrch leží na severnom okraji Jasovskej planiny. Severným smerom sa nachádza Javorina (743 m n. m.), Kauligov vrch (580 m n. m.) a Strážny kopec (471 m n. m.), východne Šugov (488 m n. m.), Halagoš (599 m n. m.), Vápenný vrch (478 m n. m.) a Koncový košiar (473 m n. m.). južne Vysoká (706 m n. m.) a Bereš (577 m n. m.) a západne Čertov most (683 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.), Železná brána (721 m n. m.), Grečov (891 m n. m.) a Jelení vrch (947 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severných svahov odvádza Šugovský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no južným úpätím vedie
zeleno značený chodník z Hačavy do Moldavy nad Bodvou.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Volovské vrchy – Košice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-13]. Dostupné online.