Turnianska kotlina
| Turnianska kotlina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Hrhova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Košice-okolie, Rožňava |
| Nadradená jednotka |
Slovenský kras |
| Susedné jednotky |
Zádielska planina Horný vrch Silická planina Dolný vrch Košická rovina |
| Súradnice | 48°35′31″S 20°44′20″V / 48,592°S 20,739°V |
| Najnižší bod | východný okraj podcelku |
| - výška | cca 180 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Turnianska kotlina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turnianska kotlina predstavuje geomorfologický podcelok Slovenského krasu; nachádza sa v juhozápadnej časti východného Slovenska.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok zaberá strednú až juhovýchodnú časť Slovenského krasu, v údolí riečky Turňa.[1] V rámci krajinného celku susedí na severe so Zádielskou planinou a Horným vrchom, západný okraj vymedzuje Silická planina a južným smerom strmo vystupuje Dolný vrch. Východným smerom nadväzuje rovinatá Košická rovina, patriaca do Košickej kotliny.[2]
Morfológia a geomorfológia, geologická stavba, geologická literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Morfologicky predstavuje gigantickú depresnú formu, ktorú vo veľkom rozsahu (plošne i objemovo) pôvodne vypĺňali dnes už v značnej miere zerodované a zdenudované spodnotriasové, nekrasové sinské vrstvy, silickojablonické vrstvy a bodvasilašské vrstvy werfénskeho súvrstvia. Geologická stavba Turnianskej kotliny je pomerne zložitá, zúčastňuje sa na nej viac tektonických jednotiek. Zaujala už starších bádateľov, ktorí jej venovali pomerne rozsiahle elaboráty (napr. [3],[4]) Turnaikum tu zastupujú predovšetkým morfologicky výrazné pahorky, tzv. štruktúrne tvrdoše, situované pod planinou Horný vrch (Okrúhle, Dlhé, Hradisko) a Strážne pod Zádielskou planinou, ktoré budujú hlavne triasové hončianske vápence (svetlé kryštalické vápence), a pahorky Veľký Paklán i Malý Paklán ležiace pod Dolným vrchom, ktoré sú geologicky odlišné - budujú ich triasové paklianske piesčité vápence; patria však do rovnakej tektonickej jednotky - turnaika (porovnaj [5]). Turnaikum v Turnianskej kotline detailne charakterizuje J. Mello (1997)[6]. Zhrnutie vo vzťahu ku geologickej stavbe kotliny podáva ten istý autor v rovnakej publikácii na inom mieste (pozri[7]). Kotlinu ohraničujú vápencové planiny; na juhu planina Dolný vrch, zo západu Silická planina, a zo severu planina Horný vrch a Zádielska planina. Na východe nadväzuje na Košickú kotlinu.
Hydrológia, hospodárske využitie, fytocenológia
[upraviť | upraviť zdroj]Na styku kotliny s okolitými krasovými planinami (Dolný vrch, Horný vrch, Silická planina) vznikli viaceré vyvieračky (vyvieračky zo skupiny Lúčneho mlyna ako napr. Brúska, Vyvieračka v záhrade svätého Andróda na Dolnom vrchu, Jablonovská vyvieračka a Veľká hlava na Hornom vrchu, Evetes, resp. Hrušovská vyvieračka, Studňa pri hradnom buku, Strašná studňa a Sokolia vyvieračka na Silickej planine atď.). Len pod úpätím Dolného vrchu je situovaných vyše 20 prameňov, z ktorých viaceré vykazujú atribúty krasových prameňov plytkého obehu s nadväznosťou na potenciálne jaskynné sústavy (porovnaj kap. 6.3 Pramene in L. Vlk et al., 2001)[8]. Kotlinou preteká rieka Turňa, ktorej vody napájajú Hrhovské rybníky v centrálnej časti kotliny. Rybníky boli vybudované v 50-tych rokoch min. st. na mieste pôvodných rozsiahlych mokradí Veľké jazero a Malé jazero/lokálne Nagy-tó a Kis-tó, ktoré vypĺňali dno kotliny južne od Hrhova. Exploatovala sa tam rašelina. Palynologický výskum E. Krippela (1956)[9] preukázal, že rozsiahle porasty bučín, ktoré dnes tvoria fytocenologicky dominantné spoločenstvá hlavne v severnej stráni Dolného vrchu a juhovýchodnej stráni Horného vrchu, pokrývali v holocéne aj dnové partie Turnianskej kotliny.
Speleológia, speleogenetické súvislosti, genéza Turnianskej kotliny
[upraviť | upraviť zdroj]Priamo v Turnianskej kotline poznáme dnes len tri jaskyne. Speleologický prieskum priľahlých svahov Silickej planiny a Dolného vrchu podporil predstavu geológa J. Janáčka zo 40-tych rokov min. storočia o spätnej erózii v Turnianskej kotline, v dôsledku ktorej boli málo rigidné vrstvy werfénskeho súvrstvia evakuované z pôvodného prostredia. Svedeckým prírodným útvarom z tých čias je jaskyňa Prastarý výver na planine Dolný vrch, objavená až v r. 1997, ktorá predstavuje relikt mohutnej predkvartérnej fluviokrasovej jaskyne výverového typu. Úroveň jej vchodu sa nachádza približne +280 m nad líniou súčasných krasových prameňov v Turnianskej kotline.
Vinárstvo, akumulačné valy
[upraviť | upraviť zdroj]Severný okraj kotliny pokrývajú vinice. Radia sa k tzv. Moldavskej oblasti. Vinárstvo malo v oblasti kedysi veľmi silnú tradíciu. Vínna réva sa pestovala výlučne na vhodne exponovaných severných stráňach okolitých planín (Zádielska planina, Horný vrch, Silická planina). Rozsah pôvodných viníc bol obrovský. Celé generácie vinárov po stáročia ručne transportovali desiatky miliónov úlomkov vápencovej horniny rôznej frakcie do tzv. akumulačných valov, ktoré dodnes lemujú úpätné a úbočné partie planín a dokazujú mieru fyzického úsilia pôvodného obyvateľstva a ich zainteresovanie v poľnohospodárstve.
V kotline leží šesť samostatných obcí: Silická Jablonica, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky-Včeláre a Zádiel.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Josef Janáček (1940): Geologická studie Turňanské kotliny. Rozpravy Čes. Akademie Věd, Třída II, mat. přír. Roč.(Praha), 50, 19; 31 s.
- ↑ Kálmán Balogh et Gábor Pantó (1953): Mesozoikum severního Maďarska a přilehlých častí Jihoslovenského krasu. Sborník ústředního ústavu geologického, Praha, 20
- ↑ Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava
- ↑ Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 62-66
- ↑ Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 150-152
- ↑ Pramene. In: Luděk Vlk et al. (2001). Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš
- ↑ Eduard Krippel (1956): Zpráva o paleobotanickom rozbore ložiska rašeliny pri Hrhove nad Moldavou. Manuskript. Archív Geofondu, Bratislava
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turnianska kotlina
