Nad Bystrianskou studňou
| Nad Bystrianskou studňou | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Plešivec, Rožňavské Bystré, Rakovnica |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 760,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′04″S 20°25′51″V / 48,6511°S 20,4308°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Rakovnice |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nad Bystrianskou studňou[1] (760,1 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Rakovnica, približne 6 km západne od Rožňavy.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Plešivec, Rakovnica a Rožňavské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situované Rožňavské Bystré a východne ležiace Rakovnica, juhovýchodne sa nachádza Kružná a západne Honce a Štítnik.[5] Vrch patrí do Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Nad Bystrianskou studňou leží na severnom okraji rozsiahlej, výškovo pomerne homogénnej planiny. Severným smerom sa nachádza Turecká (953 m n. m.), Košarisko (765 m n. m.), Repisko (796 m n. m.) a Gerlašská skala (752 m n. m.), západným Sivá skala (740 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Štít (851 m n. m.), Vlčí štít (815 m n. m.) a Železné vráta (737 m n. m.), južným Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Červený kopec (802 m n. m.) a Veľký vrch (721 m n. m.) a východným Roveň (528 m n. m.) a Mních (654 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Slaná, kde vodu odvádzajú prítoky Honského potoka. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Tatry, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.