Turniansky hrad
| Turniansky hrad | |
| Hradná zrúcanina | |
 Zrúcaniny Turnianskeho hradu | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Turňa nad Bodvou |
| Nadmorská výška | 375 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′39.78″S 20°52′27.96″V / 48,6110500°S 20,8744333°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Turňa nad Bodvou |
   Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
| |
  Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
| |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Turniansky hrad | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turniansky hrad (normovaný názov[1]) alebo hrad Turňa je zrúcanina hradu z 13. storočia, týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou, len 5 km od maďarských hraníc. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny, oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov Turnianskej kotliny. Kedysi bol správnym centrom Turnianskeho komitátu a stolice.
Dejiny hradu: Chronológia a vlastníci
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Turňa nad Bodvou leží medzi Rožňavou a Košicami pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku 1198 a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov do Uhorska. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom.
Založenie a rod Tekuš (Tornaiovci)
[upraviť | upraviť zdroj]Po mongolskom vpáde v roku 1241 postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty z Gemera a Spiša do Abova. Jeho staviteľa môžeme považovať za zakladateľa kamenného hradu.
- Roky 1340 – 1406: Rôzne vetvy rodu Tekuš vlastnia panstvá.[2]
- Rok 1357: Kráľ Ľudovít I. Veľký udeľuje Ladislavovi (synovi Jána z Turne) a jeho bratom Egídiovi a Jánovi povolenie postaviť hrad (kamenný alebo drevený) za ich verné služby. Patrili k starobylému rodu Tekuš (neskôr používali predikát „z Turne" alebo Tornai). V tomto období sa na mieste dnešného horného hradu stavia gotický obytný palác a desaťmetrový múr. Išlo teda o prestavbu staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406.[3][4]
- Marec 1406: Syn Ladislava, Ján, umiera bezdetný. Hrad prechádza do doživotného užívania Ladislavovej vdovy.[5]
Obdobie Žigmunda Luxemburského
[upraviť | upraviť zdroj]- Máj 1406: Rod Tekuš protestuje proti násilnému a nezákonnému zabratiu hradu kráľom Žigmundom Luxemburským. Kráľ hrad odoberá a odovzdáva ho poľskému šľachticovi Mosticovi z Malých Sciboríc (príbuznému svojho favorita Scibora).[6][4]
- Marec 1409: Žigmund hrad vymieňa. Berie si hrad Kővár a výmenou dáva Turňu bývalému bánovi Pavlovi Bešeňovi (Besenyő) a kráľovskému pokladníkovi Štefanovi Šafárovi z Branča. Od neho neskôr majetky získavajú Bebekovci.[7]
- Rok 1414: Pavol a Štefan si majetok delia. Hrad pripadá turnianskemu županovi Pavlovi a jeho manželke Apolónii. V týchto rokoch hrad spravujú kasteláni (Juraj, Folkoš, Juraj Horvát, Matej z Točian).[7]
- Rok 1436: Pavlov syn Mikuláš umiera bez mužských dedičov. Kráľ Žigmund využíva, že vlastníci v roku 1410 zmeškali lehoty na právne oformenie nárokov, a hrad si berie späť. Za kastelánov sú vymenovaní Štefan z Nádašdu a Ladislav z Hangone.[7]
- Roky 1436 – 1437: Hrad nakrátko prechádza do vlastníctva kráľovnej Barbory (Žigmundovej manželky).[8]
Habsburgovci, bratríci a rod Zápoľských
[upraviť | upraviť zdroj]- Rok 1438: Kráľ Albrecht Habsburský vracia hrad Štefanovi Šafárovi a jeho synovi Silvestrovi (ktorý sa neskôr začal písať ako Silvester „z Turne"). Silvester v období zmätkov zneužíva moc.[8]
- Okolo roku 1448: Hrad obsadili Jiskrove vojská.[8]
- Rok 1453: Útok „bratríkov" (bývalých žoldnierov Jána Jiskru). Zabíjajú kastelána Vida a pokúšajú sa hrad dobyť rebríkmi, avšak neúspešne.[9]
- Rok 1456: Margita, Silvestrova vdova, píše z hradu list známemu kazateľovi, svätému Jánovi Kapistránskemu.[10]
- 60. roky 15. storočia: Po smrti Silvestra a jeho brata Víta začínajú ich potomkovia rozpredávať majetky.[10]
- Rok 1471: Štefan (Silvestrov syn) sa chystá hrad predať. Čoskoro ho vykupuje vysoko postavený cirkevný hodnostár — arcibiskup Ján Beckensloer.[11]
- Rok 1476: Arcibiskup Beckensloer odchádza do Salzburgu a predáva hrad za 10 300 zlatých palatínovi Imrichovi Zápoľskému, jeho manželke Uršule a bratovi Štefanovi.[12]
- Roky 1476 – 1526 (obdobie rodu Zápoľských): Hrad patrí rodine Zápoľských až do bitky pri Moháči; príslušníci tohto rodu vlastnili tunajšie majetky do roku 1531. Za Štefana Zápoľského a jeho syna Jána (budúceho kráľa) sa hrad výrazne modernizuje: rozširuje sa palác, buduje sa vonkajší obranný parkan a obytno-obranná veža v prednej časti. Do roku 1502 slúžil ako kastelán Imrich Himfi, potom Juraj Literát a posledným stredovekým kastelánom (do roku 1526) bol Mikuláš z Drienčan. V roku 1526 hrad kontroloval Štefan Werbőczy (prívrženec Jána Zápoľského).[13]
Obdobie renesancie: Gašpar Horvát a Mágochiovci
[upraviť | upraviť zdroj]- 4. november 1527: Kráľ Ferdinand I. Habsburský v plnom prúde občianskej vojny daruje hrad svojmu komorníkovi Gašparovi Horvátovi. Skutočnú kontrolu nad ním však získava až začiatkom 30. rokov 16. storočia.[14]
- Roky 1540 – 1550: Na objekte sa vykonávajú nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Hrad sa stáva súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy pohraničných hradov.[16]
- 12. jún 1536: Kráľ vydáva Horvátovi a jeho manželke Jane Likerke novú darovaciu listinu, umožňujúcu dedenie hradu po ženskej línii.[16]
- 20. január 1549: Po Horvátovej smrti Ferdinand I. dovoľuje vdove voľne nakladať s majetkom.[15]
- 21. november 1559: Vdova predáva hrad a panstvo za 14 000 uhorských zlatých turnianskemu županovi Gašparovi Mágochimu a jeho bratovi Tomášovi.[15]
- Druhá polovica 16. storočia: V tomto období (pravdepodobne za Horváta alebo Mágochiovcov) sa hrad premieňa na mohutnú delostreleckú pevnosť. Stavia sa obrovský polkruhový bastión (tórion) so stenami hrubými až 5 metrov, ako aj veže s vyspelými „nohavicovými" strieľňami.[17]
Zmätky a rozdelenie hradu (koniec 16. – 17. storočie)
[upraviť | upraviť zdroj]- Do roku 1582: Žigmund Rákoci nezákonne zaberá hrad sobášom s Juditou Alaghyovou (matkou Františka Mágochiho).[18]
- 22. marec 1603: Žigmund Rákoci formálne vracia hrad rodu Mágochi za obrovské výkupné 50 000 zlatých.[19]
- Začiatok 17. storočia (po roku 1611): Smrťou Františka Mágochiho prechádza hrad po ženskej línii na rody Kátai (Michal Kátai) a Moric (Peter Moric). Hrad sa fakticky delí na dve rovnaké polovice. Vlastníci žijú v kúriách v podhradí a hrad používajú ako posádku, väzenie a sklady.[19]
- 28.apríl 1621: Vyhotovuje sa inventár polovice Martina Morica. Spomínajú sa „kapustný pivnica", sklady slaniny, múky a zbraní (78 hákovníc).[19]
- 20. december 1621: Kráľ Ferdinand II. potvrdzuje práva Martina Morica a rodu Kátai.[19]
- 16. august 1625: Kráľ zakotvuje dedičské práva pre Moricove dcéry, z ktorých jedna (Barbora) sa vydáva za Mikuláša Keglevicha.[20]
Obdobie Keglevichovcov a definitívny úpadok
[upraviť | upraviť zdroj]- 28. február 1647: Kráľ Ferdinand III. vydáva darovaciu listinu pre prípad vymretia rodu Moric grófovi Františkovi Vešeléniovi.[21]
- Rok 1652: Napriek predchádzajúcim opevňovacím prácam Turci hrad obsadili.[21][4]
- 27. november 1659: Vešeléni toto právo postupuje Mikulášovi Keglevichovi, čo 12. marca 1662 potvrdzuje kráľ Leopold I.[21]
- Rok 1671: Za účasť na Vešeléniho sprisahaní je skonfiškovaná polovica hradu, ktorá patrila Františkovi Kátaiovi.[22]
- 9. august 1677 a 16. apríl 1678: Leopold I. odovzdáva podiel Kátaiovcov (ako aj práva vymretého rodu Moric) Mikulášovi Keglevichovi za vernosť habsburskej dynastii a vyplatenie 30 000 zlatých. Keglevich získava 3/4 hradu.[23]
- Rok 1685: Počas stavovského povstania vedeného Imrichom Tökölym dáva generál Schultz hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách.[24]
- 12. máj 1692: Po Mikulášovej smrti sa jeho syn Adam Keglevich stáva županom. Bratia Adam a Žigmund Keglevichovci vykupujú poslednú štvrtinu hradu od rodiny Šemšeiovcov (Semsey) za 10 000 zlatých.[25]
- 15. august 1699: Kráľ Leopold I. oficiálne daruje bratom Keglevichovcom celý hrad. V tom čase už hrad ležal v ruinách. Keglevichovci (najmä Jozef Keglevich, turniansky župan v rokoch 1720 – 1763, a jeho syn Jozef, župan v rokoch 1767 – 1792) uprednostňovali život v pohodlnejšej kúrii na úpätí kopca a pevnosť neobnovovali.[25]
- 18. – 19. storočie: Hrad sa rýchlo rozpadá, jeho ruiny priťahujú pozornosť romantických maliarov a historikov architektúry.[26][27]
- 20. – 21. storočie: O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70. rokov 20. storočia.[27][28]
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác, situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión, chrániaci hrad od prístupu.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce, veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová strieľňa a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol hrad sprístupnený – v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. Hrad by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ bastióne vidno stopy po odkopávaní závalu a výrube drevín. Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do wettersteinského vápenca. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín – zastúpený je wettersteinský vápenec a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny. (Hrhov? Hrušov? Silická Jablonica?)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad od rybníka
pohľad od západu
pohľad z hradu, smer Rožňava (2016)
pohľad z hradu na rybník (2016)
pohľad z hradu na Turňu nad Bodvou (2016)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 5.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 5-6.
- 1 2 3 Plaček & Bóna 2007, s. 313.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 7.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 7-8.
- 1 2 3 Šimkovič et al. 2016, s. 8.
- 1 2 3 Šimkovič et al. 2016, s. 9.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 9-10.
- 1 2 Šimkovič et al. 2016, s. 10.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 10-11.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 11.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 11-12.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 14.
- 1 2 3 Šimkovič et al. 2016, s. 15.
- 1 2 Šimkovič et al. 2016, s. 14-15.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 15-16.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 16.
- 1 2 3 4 Šimkovič et al. 2016, s. 17.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 18.
- 1 2 3 Šimkovič et al. 2016, s. 19.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 19-20.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 20-21.
- ↑ Plaček & Bóna 2007, s. 315.
- 1 2 Šimkovič et al. 2016, s. 21.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 21-22.
- 1 2 Šimkovič et al. 2016, s. 24.
- ↑ Šimkovič et al. 2016, s. 26.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : Slovart, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0.
- Hrad Turňa. 1.. vyd. Bratislava : Slovenský skauting v spolupráci s OZ Castrum Thorna, 2016. ISBN 978-80-89776-08-5.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turniansky hrad
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Turniansky hrad – na stránke NP Slovenský kras
- Turniansky hrad – na stránke Hrady a zámky na Slovensku