Turniansky hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°36′39.78″S 20°52′27.96″V / 48,6110500°S 20,8744333°V / 48.6110500; 20.8744333
Turniansky hrad
Hrad
Turniansky hrad.jpg
Zrúcaniny Turnianskeho hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obec Turňa nad Bodvou
Nadmorská výška 375 m n. m.
Súradnice 48°36′39.78″S 20°52′27.96″V / 48,6110500°S 20,8744333°V / 48.6110500; 20.8744333
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Turňa nad Bodvou
Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
RedHut.svg
Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
Wikimedia Commons: Turniansky hrad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Turniansky hrad je zrúcanina hradu zo 14. storočia týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou len 5 km od maďarských hraníc. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov Turnianskej kotliny. Kedysi bol správnym centrom Turnianskeho komitátu a stolice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Turňa nad Bodvou leží medzi Rožňavou a Košicami pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku 1198 a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Po tatárskom vpáde postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Jeho môžeme považovať za stavebníka kamenného hradu. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku 1357, keď sa obec stala strediskom hradného panstva. Vtedajší majiteľ Ján Tornay však hrad v tomto roku rozšíril a opravil. Išlo teda o prestavbu staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval svoje meno od názvu lokality, hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého majetky získali Bebekovci. Okolo roku 1448 ho obsadili Jiskrove vojská. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku 1531. V rokoch 1540-50 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto stavebným prácam Turci hrad v roku 1652 obsadili. Za stavovského povstania v 17. storočí, vedeného Thökölym, dal generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu, podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70tych rokov minulého storočia.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác, situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión, chrániaci hrad od prístupu.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce, veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová strieľňa a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol hrad sprístupnený - v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. Hrad by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ bastióne vidno stopy po odkopávaní závalu a výrube drevín. Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do wettersteinského vápenca. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín - zastúpený je wettersteinský vápenec a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny (Hrhov?, Hrušov? Silická Jablonica?).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.