Wettersteinský vápenec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Wettersteinský vápenec
Umelý odkryv vo wettersteinskom vápenci v stráni planiny Horný vrch. Hornina je prestúpená puklinami, puklinovými systémami a krasovými kavernami. Vrchný horizont sa rozpadáva v dôsledku biomechanického vplyvu koreňových sústav drevín.
Umelý odkryv vo wettersteinskom vápenci v stráni planiny Horný vrch. Hornina je prestúpená puklinami, puklinovými systémami a krasovými kavernami. Vrchný horizont sa rozpadáva v dôsledku biomechanického vplyvu koreňových sústav drevín.
Nadložie lunzské vrstvy
alebo
klauské súvrstvie
Podložie steinalmský vápenec
Hrúbka 1-1 200 m
Vek ladin-spodný karn (kordevol) (stredný až vrchný trias)
Zloženie
Primárne sivetlosivý organodetritický vápenec
Ostatné brekciovitý dolomit
Umiestnenie
Názov podľa Wetterstein Gebirge, Nemecko/Rakúsko
Región Alpy, Karpaty, Dinaridy
Krajina (y) Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Slovensko, Maďarsko a iné
 

Wettersteinský vápenec (nem. Wettersteinkalk, angl. Wetterstein Limestone) je pevný, spravidla svetlosivý vápenec stredno až vrchnotriasového veku (ladin-spodný karn). Predstavuje horninu typickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov silicika a hronika.

Litológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vzorka wettersteinského vápenca v Alpines Museum v nemeckom Mníchove.

Zvyčajne predstavuje biele až svetlosivé (bielo až hnedosivé) masívne, zriedkavo hrubolavicovité ogranodetritické vápence. Organický detrit je pri pozornejšom pohľade viditeľný voľným okom alebo štandardnou lupou. Voľným okom aj mikroskopicky je podobný steinalmskému vápencu, odlišuje sa však vekom a prítomnosťou rozsiahlych rífových telies. Wettersteinské vápence predstavujú objemovo aj plošne najvýznamnejšiu časť strednotriasovej karbonátovej platformy priestorov silicika aj hronika.[1]

V rámci sekvencie wettersteinských vápencov sa miestami nachádzajú aj wettersteinské dolomity. V rámci sedimentárneho sledu wettersteinské vápence spravidla prekrývajú steinalmské vápence a sami sú prekryté lunzskými vrstvami alebo raminskými vápencami[1] alebo hlavným dolomitom.

Sedimentačné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Vápenec tohto typu predstavuje zvyčajne sedimenty plytkého mora hĺbky do 50 m. Oblasť sedimentácie sa nachádzala v subtropickom až tropickom podnebnom pásme.[2] Horniny vznikali v rífovej až predrífovej zóne (lagúne).[3]

Vek[upraviť | upraviť zdroj]

Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol)[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.

Charakteristika súvrstvia v slovenskej literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu charakteristiku, vymedzenie a skameneliny wettersteinského vápenca (doslovne: svetlé masívne vápence (wettersteinské) J. Bystrický[5]. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík a D. Reháková (2007)[6]. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)[7], resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ, T. Buday (eds.), 1968)[8].

Paleontológia, faciálne typy, rozšírenie v rámci Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade Dasycladaceae (predovšetkým Diplopora annulata) a gastropódy (porovnaj [9]). J. Bystrický[10] uvádza, že okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. planinu Dolný vrch v Slovenskom krase, rífová fácia zasa napr. Silickú planinu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku v tektonických jednotkách silicika a hronika. Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory.

V rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 m[11]. Na Slovensku je rozšírený aj v Slovenskom raji, na Muránskej planine, v Košickej kotline (Medzevská pahorkatina) a pod.

V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.[12]

Krasovatenie, chemické a fyzikálne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Planinový reliéf na wettersteinskom vápenci v podmienkach Slovenského krasu. Vľavo v pozadí masív západnej časti planiny Dolný vrch (lagunárna fácia wettersteinského vápenca), vpravo juhovýchodná časť masívu Silickej planiny (rífová fácia wettersteinského vápenca). V popredí zvlnený reléf na spodnotriasových súvrstviach (Turnianska kotlina a Silické úbočie).

Wettersteinský vápenec výborne podlieha krasovateniu, keďže až takmer z 98% predstavuje čistý uhličitan vápenatý (CaCO3). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápenec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor.

Exploatácia, priemyselné využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome Včeláre na planine Dolný vrch (od r. 1964). J. Antaš a J. Bartalský (1995) in [13] uvádzajú na ložisku vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v Gombaseckom lome na Plešiveckej planine (od r. 1906).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.
  2. Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472
  3. Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87
  4. Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337
  5. Bystrický, J., 1964, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64
  6. Mišík, M., Reháková, D., 2007, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37
  7. Andrusov, D., 1959, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47
  8. Maheľ, M., Buday, T., 1968, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia, Academia, Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723
  9. Bystrický, J. in Andrusov, D. , Samuel O., (Eds.), 1985, s. 336
  10. Andrusov, D., Samuel, O., (eds.), 1985, s. 336
  11. Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.
  12. Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113
  13. Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]