Nördliche Kalkalpen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nördliche Kalkalpen
pohorie
Schafberg drachenwand.jpg
pohľad z Grosser Schobersteinu na Schafberg, Drachenwand, Mondsee a Attersee
Štáty Nemecko Nemecko,  Rakúsko Rakúsko
Časť Východné Alpy
Povodie Rýn, Dunaj
Najvyšší bod Parseierspitze
 - výška 3 036 m n. m.
Wikimedia Commons: Northern Limestone Alps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.

Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne vápencovými a dolomitovými príkrovmi austroalpinika, ktoré boli tlakom spôsobeným adriatickej platne tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj adriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca pliocénu došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. Inn, Salzach, Enns). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. Totes Gebirge, Hochkönig, Steinernes Meer. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových vyvieračiek v pohoriach Schneeberg, Raxalpe a Hochschwab získava pitnú vodu mesto Viedeň. V pohorí Tennengebirge sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - Eisriesenwelt (42 km chodieb).[1]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Severné vápencové Alpy sa členia na 24 základných oblastí:

Členenie Východných Álp:

██ Nördliche Kalkalpen (čísla geomorfologických oblastí pozri tabuľka)

Číslo Podcelok Najvyšší vrch Výška
(m)
1 Bregenzerwaldgebirge Glatthorn 2133
2 Allgauské Alpy Großer Krottenkopf 2657
3a Lechquellengebirge Untere Wildgrubenspitze 2753
3b Lechtalské Alpy Parseierspitze 3036
4 Wetterstein a Mieminger Kette Zugspitze 2962
5 Karwendel Birkkarspitze 2749
6 Rofan Hochiss 2299
7a Ammergauer Alpen Daniel 2340
7b Bayerische Voralpen Krottenkopf 2086
8 Kaisergebirge Ellmauer Halt 2344
9 Loferer Steinberge Birnhorn 2634
10 Berchtesgadener Alpen Hochkönig 2941
11 Chiemgauer Alpen Sonntagshorn 1960
12 Salzburger Schieferalpen Hundstein 2117
13 Tennengebirge Raucheck 2431
14 Dachstein Hoher Dachstein 2995
15 Totes Gebirge Grosser Priel 2513
16 Ennstaler Alpen Hochtor 2365
17a Salzkammergutberge Gamsfeld 2028
17b Oberösterreichische Voralpen Hoher Nock 1963
18 Hochschwabgruppe Hochschwab 2277
19 Mürzsteger Alpen Hohe Veitsch 1982
20 Rax-Schneeberg-Gruppe Schneeberg 2075
21 Ybbstaler Alpen Hochstadl 1919
22 Türnitzer Alpen Großer Sulzberg 1400
23 Gutensteiner Alpen Reisalpe 1399
24 Viedenský les Schöpfl 893

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. 349 s. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-karpatská oblast, s. 134, 140 − 142.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]