Nördliche Kalkalpen
| Nördliche Kalkalpen | |
| pohorie | |
 pohľad z Grosser Schobersteinu na Schafberg, Drachenwand, Mondsee a Attersee | |
| Štáty |  Nemecko,  Rakúsko |
|---|---|
| Časť | Východné Alpy |
| Povodie | Rýn, Dunaj |
| Najvyšší bod | Parseierspitze |
| - výška | 3 036 m n. m. |
| Wikimedia Commons: Northern Limestone Alps | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.
Geologická stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne vápencovými a dolomitovými príkrovmi austroalpinika, ktoré boli tlakom spôsobeným adriatickej platne tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj adriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca pliocénu došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. Inn, Salzach, Enns). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. Totes Gebirge, Hochkönig, Steinernes Meer. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových vyvieračiek v pohoriach Schneeberg, Raxalpe a Hochschwab získava pitnú vodu mesto Viedeň. V pohorí Tennengebirge sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - Eisriesenwelt (42 km chodieb).[1]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Severné vápencové Alpy sa členia na 24 základných oblastí:
| Číslo | Podcelok | Najvyšší vrch | Výška (m) |
|---|---|---|---|
| 1 | Bregenzerwaldgebirge | Glatthorn | 2133 |
| 2 | Allgauské Alpy | Großer Krottenkopf | 2657 |
| 3a | Lechquellengebirge | Untere Wildgrubenspitze | 2753 |
| 3b | Lechtalské Alpy | Parseierspitze | 3036 |
| 4 | Wetterstein a Mieminger Kette | Zugspitze | 2962 |
| 5 | Karwendel | Birkkarspitze | 2749 |
| 6 | Rofan | Hochiss | 2299 |
| 7a | Ammergauer Alpen | Daniel | 2340 |
| 7b | Bayerische Voralpen | Krottenkopf | 2086 |
| 8 | Kaisergebirge | Ellmauer Halt | 2344 |
| 9 | Loferer Steinberge | Birnhorn | 2634 |
| 10 | Berchtesgadener Alpen | Hochkönig | 2941 |
| 11 | Chiemgauer Alpen | Sonntagshorn | 1960 |
| 12 | Salzburger Schieferalpen | Hundstein | 2117 |
| 13 | Tennengebirge | Raucheck | 2431 |
| 14 | Dachstein | Hoher Dachstein | 2995 |
| 15 | Totes Gebirge | Grosser Priel | 2513 |
| 16 | Ennstaler Alpen | Hochtor | 2365 |
| 17a | Salzkammergutberge | Gamsfeld | 2028 |
| 17b | Oberösterreichische Voralpen | Hoher Nock | 1963 |
| 18 | Hochschwabgruppe | Hochschwab | 2277 |
| 19 | Mürzsteger Alpen | Hohe Veitsch | 1982 |
| 20 | Rax-Schneeberg-Gruppe | Schneeberg | 2075 |
| 21 | Ybbstaler Alpen | Hochstadl | 1919 |
| 22 | Türnitzer Alpen | Großer Sulzberg | 1400 |
| 23 | Gutensteiner Alpen | Reisalpe | 1399 |
| 24 | Viedenský les | Schöpfl | 893 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. 349 s. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-karpatská oblast, s. 134, 140 − 142.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nördliche Kalkalpen
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severní vápencové Alpy na českej Wikipédii.