Austroalpínska zóna
| Geológia Álp |
|---|
 |
| Tektonické superjednotky |
| Helvétska zóna |
| Penninická zóna |
| Austroalpínska zóna |
| Južné Alpy |
| Petrografia |
| Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
| Geologické jednotky |
| Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Briançonnaiský mikrokontinent |
| Piemontsko-ligurský oceán |
| Apulská platňa |
| Pozri aj Geovedný portál |
Austroalpínske príkrovy alebo austroalpinikum je najvyššia tektonická príkrovová zóna Álp. Vystupujú na povrch hlavne vo Východných Alpách, východne od línie Bodamské jazero - Chur – Comské jazero, s výnimkou tektonických okien Veľkých Taur a Engadinu. Jedinými troskami austroalpinika v Západných Alpách sú príkrov Dent Blanche a jednotka Sesia vo Švajčiarsku. Austroalpínske príkrovy tu boli odstránené eróziou. Tieto pozostatky sa od zvyšku austroalpinika v Rakúsku líšia iným metamorfným a tektonickým postihom, prečo podľa niektorých názorov nemusia byť súčasťou austroalpinika.
Označenie austroalpinikum je odvodené od Východných Álp, kde je spomedzi ostatných alpských oblastí na povrchu najčastejšie.
Austroalpínske príkrovy sú tvorené horninami pochádzajúcimi z okraja Apulskej mikroplatne, ktoré boli nasunuté na penninikum, teda oblasť tvorenú horninami z priestoru medzi Apulskou platňou a Európskou platformou. V porovnaní s ostatnými príkrovovými zónami Álp prekonalo austroalpinikum iba slabšiu premenu, vďaka čomu je pomerne dobre rozoznateľné. Austroalpinikum je tvorené horninami severného šelfu a kontinentálneho svahu severnej časti Apulskej mikroplatne. Zahŕňa horniny kryštalinického podložia ako i blízko povrchu odlepené usadené horniny. Na tomto kryštalinickom podklade sa nachádzajú usadené a vulkanické horniny permského a druhohorného veku.
Pred vznikom Álp v spodnom a strednom terciéri, horniny austroalpinika postihla takzvaná ranoalpínska či eoalpínska deformácia v kriede, všeobecne považovaná za hlavnú fázu alpínskeho vrásnenia v alpidách. Jej pozostatkami sú pozorovateľné stopy metamorfózy v smere juh-juhovýchod a šošovky eklogitov. Ranoalpínska fáza je niekedy považovaná za jednu z prvých fáz alpínskej orogenézy v Alpách, avšak po jej skončení sa tektonické platne opätovne vzdialili a ďalšie horotvorné pohyby nasledovali až o takmer 50 miliónov rokov neskôr.
Stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa starších predstáv[1] sa austroalpinikum skladá z troch tektonických jednotiek:
Oberostalpin[upraviť | upraviť zdroj]
Oberostalpin je tvorený superficiálnymi príkrovmi, prevažne tvorená druhohornými usadenými horninami. Rozšírené sú tu plytkovodné vápence, najmä v severnej časti Východných Álp, kde tvoria Nördliche Kalkalpen. Oberostalpin pokračuje i do Malých Karpát, kde sa však pre jednotlivé jednotky používa karpatská terminológia[2]. Miestami sa tu nachádzajú aj väčšie polohy dolomitov, najmä v rakúskej oblasti Salzkammergut a nemeckom regióne Allgäu. Samotný oberostalpin je zložený z viacerých príkrovových telies. Odspodu to je bajuvarikum, tirolikum, juvavikum. Bajuvarikum tvorí frankenfelsko-lunzský príkrov. Tirolikum buduje ötsherský (reisalpský, unterberský a göllský) príkrov. Juvavikum vytvára hallštattský (mürzalpský) a dachsteinský príkrov[3] (schneeberský). Stavbu juvavika komplikuje aj fakt, že v jeho podloží boli zistené šupiny hornín meliatika[4]. Na báze juvavika sa nachádza tzv. grauwackenzone, z východu na západ sa tiahnúci 2 km hrubý pás premenených paleozoických sedimentov (drôb), vystupujúci medzi druhohornými horninami Severných Vápencových Álp a penninikom.
Mittelostalpin[upraviť | upraviť zdroj]
Mittelostalpin je príkrovová jednotka tvorená hlavne kryštalinikom[3] a jeho obalovými sedimentárnymi sekvenciami.
Unterostalpin[upraviť | upraviť zdroj]
Unterostalpin je štruktúrne najspodnejšia formácia tvorená hlavne kryštalinikom, vyskytujúca sa v leme tektonických okien. Vystupuje hlavne v Nördliche Kalkalpen, ale nachádza sa i na území Maďarska pri Šoproni. Tvorí ju wechselská jednotka a semmerinský príkrvovoý systém[2]. Kryštalinické horniny austroalpinika prekonali pri alpínskej orogenéze premenu iba na niektorých miestach. Metamorfóza dosiahla fácie zelených bridlíc, prípadne amfibolitovú fáciu, v závislosti od hĺbky, do ktorej sa horniny dostali. Vyskytujú sa tu prvohorné svory a pararuly[5], intrudované granitoidmi hercýnskeho a terciérneho veku.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Tollmann, A., 1977, Geologie von Österreich. Band 1. Die Zentralalpen. Deuticke, Wien, 766 s.
- ↑ a b Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Mandl, G.W., 1999: Geological overview of the "Juvavic" Realm[nefunkčný odkaz] In Mandl, G.W. (Editor):Forum of the European Geological Surveys Directors FOREGS '99 Vienna: 150 Years Geological Survey of Austria Field trip guide Vienna - Dachstein - Hallstatt - Salzkammergut (UNESCO World Heritage Area). Berichte der Geologischen Bundesanstalt, 49, Wien, 113 s.
- ↑ Introduction to the geological zones of Austria (English) [online]. geol-info.at, 3.4.2006. Dostupné online.
Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Austroalpine nappes na anglickej Wikipédii.
