Briançonnaiský mikrokontinent
Geológia Álp |
---|
Tektonické superjednotky |
Helvétska zóna |
Penninická zóna |
Austroalpínska zóna |
Južné Alpy |
Petrografia |
Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
Geologické jednotky |
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Briançonnaiský mikrokontinent |
Piemontsko-ligurský oceán |
Apulská platňa |
Pozri aj Geovedný portál |
Briançonnaiský mikrokontinent (čítaj briansoneský) alebo Briançonnaiský teran či Briançonnaiská kordiliera/elevácia tiež Stredopenninická elevácia je časť kontinentálnej zemskej kôry, ktorá sa nachádza v Alpskom penniniku. Mikrokontinent tvoril úzku a dlhú oblasť medzi Valaiským a Piemontsko-ligurským oceánom[1].
Je pomenovaný podľa francúzskeho mesta Briançon.
Podľa paleogeografických rekonštrukcií bol Briançonnaiský mikrokontinent súčasťou Iberskej mikroplatne, ktorá sa skladala z Pyrenejského polostrova, Korziky, Sardínie a Baleárskych ostrovov. Keďže sú paleogeografické rekonštrukcie veľmi deformovaných častí kôry značne komplikované, sú viaceré hypotézy o jeho usporiadaní predmetom diskusií geológov.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Táto oblasť pôvodne tvorila severný pasívny okraj Piemontsko-ligurského oceánu priľahlú k Európskej platforme (tzv. mikrokontinent Iberia). Briansonská kordiliera sa ako reťaz ostrovov vynorovala počas jury v liase a vo vrchnom dogeri, kedy boli zaznamenané hiáty v sedimentácii[2]. Počas vrchnej jury (malm) sa priestor predošlej elevácie začal prehlbovať a tá nakoniec zanikla. Počas jury sa tu usadili sedimenty malej hrúbky, išlo hlavne hlbokovodné hľuznaté vápence, radiolarity a nakoniec kalpionelové vápence[2]. V priebehu kriedy sa však táto oblasť začala rozpadať a vznikol Valaiský oceán, ktorý oddelil tenký pruh kontinentálnej kôry od Európskej platformy. Východne od jeho ukončenia sa Valaiský a Piemontsko-ligurský oceán opäť spájali do jednej vetvy[3].
Výskty reliktov mikrokontinentu
[upraviť | upraviť zdroj]Kryštalinikum mikrokontinentu sa zachovalo v príkrovoch penninika Tambo-Suretta, Maggia a St. Bernhard-Monte Rosa vo Východných aj Západných Alpách. Príkrovy zahŕňajúce iba sedimentárne súbory (tzv. superficiálne príkrovy) tvoria významnú časť Préalpes Romandes[4].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GOLONKA, J.. Glossary of plate tectonic and paleogeographic terms [online]. www.dinodata.org, [cit. 2009-11-22]. Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu. (anglicky)
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Schuster, R., Kurz, W., 2005: Eclogites in the Eastern Alps: High-Pressure Metamorphism in the contect of Alpine orogeny. Mitt. Österr. Miner. Ges., 150, s. 183 – 198
- ↑ SCHMID, Stefan, M.. Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands. [online]. [Cit. 2009-11-22]. Dostupné online. (anglicky)