Briançonnaiský mikrokontinent
| Geológia Álp |
|---|
 |
| Tektonické superjednotky |
| Helvétska zóna |
| Penninická zóna |
| Austroalpínska zóna |
| Južné Alpy |
| Petrografia |
| Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
| Geologické jednotky |
| Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Briançonnaiský mikrokontinent |
| Piemontsko-ligurský oceán |
| Apulská platňa |
| Pozri aj Geovedný portál |
Briançonnaiský mikrokontinent (čítaj briansoneský) alebo Briançonnaiský teran či Briançonnaiská kordiliera/elevácia tiež Stredopenninická elevácia je časť kontinentálnej zemskej kôry, ktorá sa nachádza v Alpskom penniniku. Mikrokontinent tvoril úzku a dlhú oblasť medzi Valaiským a Piemontsko-ligurským oceánom[1].
Je pomenovaný podľa francúzskeho mesta Briançon.
Podľa paleogeografických rekonštrukcií bol Briançonnaiský mikrokontinent súčasťou Iberskej mikroplatne, ktorá sa skladala z Pyrenejského polostrova, Korziky, Sardínie a Baleárskych ostrovov. Keďže sú paleogeografické rekonštrukcie veľmi deformovaných častí kôry značne komplikované, sú viaceré hypotézy o jeho usporiadaní predmetom diskusií geológov.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Táto oblasť pôvodne tvorila severný pasívny okraj Piemontsko-ligurského oceánu priľahlú k Európskej platforme (tzv. mikrokontinent Iberia). Briansonská kordiliera sa ako reťaz ostrovov vynorovala počas jury v liase a vo vrchnom dogeri, kedy boli zaznamenané hiáty v sedimentácii[2]. Počas vrchnej jury (malm) sa priestor predošlej elevácie začal prehlbovať a tá nakoniec zanikla. Počas jury sa tu usadili sedimenty malej hrúbky, išlo hlavne hlbokovodné hľuznaté vápence, radiolarity a nakoniec kalpionelové vápence[2]. V priebehu kriedy sa však táto oblasť začala rozpadať a vznikol Valaiský oceán, ktorý oddelil tenký pruh kontinentálnej kôry od Európskej platformy. Východne od jeho ukončenia sa Valaiský a Piemontsko-ligurský oceán opäť spájali do jednej vetvy[3].
Výskty reliktov mikrokontinentu
[upraviť | upraviť zdroj]Kryštalinikum mikrokontinentu sa zachovalo v príkrovoch penninika Tambo-Suretta, Maggia a St. Bernhard-Monte Rosa vo Východných aj Západných Alpách. Príkrovy zahŕňajúce iba sedimentárne súbory (tzv. superficiálne príkrovy) tvoria významnú časť Préalpes Romandes[4].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GOLONKA, J.. Glossary of plate tectonic and paleogeographic terms [online]. www.dinodata.org, [cit. 2009-11-22]. Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu. (anglicky)
- 1 2 Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Schuster, R., Kurz, W., 2005: Eclogites in the Eastern Alps: High-Pressure Metamorphism in the contect of Alpine orogeny. Archivované 2017-12-01 na Wayback Machine Mitt. Österr. Miner. Ges., 150, s. 183 – 198
- ↑ SCHMID, Stefan, M.. Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands. [online]. [Cit. 2009-11-22]. Dostupné online. (anglicky)
