Penninická zóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Penninikum)
Geológia Álp
Alpy
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridliceflyšmolasa
Geologické jednotky
Periadriatická líniaMasív Aar-Gotthardtroska Dent BlancheEngadinské oknoFlyšová zónaGiudicárska líniaGrauwackenzoneokno Vysokých TaurMolasová panvaPenninický násunIvreská zónaLepontinské anitiklinóruimRechnitzké oknoRhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách. Pozostáva z hornín rôzneho pôvodu, z ktorých všetky okrem Préalpes Romandes, boli v eocéne odlepené a presunuté, podstúpili silnú polyštadiálnu premenu[1]. Horniny penninika majú pôvod medzi južným Európskym okrajom a severným okrajom Apulskej platne a ležali na rôznych typoch kôry. Tvorili dno Piemontsko-ligurského a Valaiského oceánu povrch Briançonnaiského kontinentálneho pásma.

Penninikum obsahuje horniny najvyššieho stupňa premeny spomedzi všetkých alpských zón. Nachádzajú sa tu i typické ofiolitové komplexy s hlbokomorskými súvrstviami, ako i premenené fility, svory a amfibolity.

Označenie penninikum je odvodené od výskytu v Penninských Alpách.

Členenie v Západných Alpách[upraviť | upraviť zdroj]

V Západných Alpách sa vyskytuje penninikum v nadloží helvetika. Boli tu vyčlenené 4 paleogeografické domény[2]:

Členenie vo Východných Alpách[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Východných Alpách vystupujú horniny penninika spod autroalpinika v troch tektonických oknách Engadin, Vysoké Taury a v rechnitzskom okne blízko hraníc s Maďarskom. Taurské okno sa nachádza v jadre mohutnej klenby, preto obnažené penninikum tvorí najvyššie končiare Východných Álp ako napríklad Grossglockner[3]. V tejto oblasti bolo penninikum členené nasledovným spôsobom:

Porovnanie východoalpských penninických jednotiek s ich západoalpskými ekvivalentami je dodnes predmetom diskusií. Hlbokovodné premenené horniny, ktoré sú typické pre penninikum v oboch častiach pohoria sú označované ako Bündnerschiefer alebo schistes lustrés. Vo Východných Alpách dodnes nebola preukázaná prítomnosť Briançonnaiského terranu, čo sa vysvetľuje tým, že mikrokontinent smerom na východ vykliňoval a oba oceány (Valaiský i Piemontsko-ligurský) sa tu spájali do jedného.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. S.M. Schmid: Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands prístup 24.8.2008
  2. Froitzheim, N., Plašienka, D., Schuster, R., 2008: Alpine tectonics of the Alps and Western Carpathians. s. 1141 – 1232 in McCann, T. (Editor) 2008: The Geology of Central Europe. Vol. 2: Mesozoic and Cenozoic. Geological Society of London
  3. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  4. Pleuger, J., Roller, S., Walter, J. M., Jansen, E. & Froitzheim, N., 2007: Structural evolution of the contact between two Penninic nappes (Zermatt-Saas zone and Combin zone, Western Alps) and implications for the exhumation mechanism and palaeogeography. Internatiol Journal of Earth Sciences, 96, s. 229 – 252

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Penninic nappes na anglickej Wikipédii.