Preskočiť na obsah

Helvétska zóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Helvetikum)
Geológia Álp
Alpy
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridliceflyšmolasa
Geologické jednotky
Periadriatická líniaMasív Aar-Gotthardtroska Dent BlancheEngadinské oknoFlyšová zónaGiudicárska líniaGrauwackenzoneokno Vysokých TaurMolasová panvaPenninický násunIvreská zónaLepontinské anitiklinóruimRechnitzké oknoRhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Helvétska zóna, H. systém alebo helvetikum, vo Francúzsku Dauphinoiská zóna je externá štruktúrna zóna Álp. Tvorí ju hercýnsky konsolidovaný šelf Európskej platformy skladajúci sa z kryštalinika a autochtónneho obalu zvrásnený spolu s horninami tethýdneho pôvodu, ktoré boli do oblasti presunuté vo forme príkrovov.

Helvétska zóna tvorí hlavne rozsiahle masívy kryštalinika a vytvára prvé z vysokých Alpských hrebeňov. Nachádza sa najmä v Západných Alpách. V Švajčiarsku horniny helvetika vystupujú na povrchu na severnej strane Álp v masíve Aar a Gotthard. Tu vznikli aj 3 vrásové príkrovy Morcle (spodný) a Diableret (stredný) a Wildhorn (vrchný)[1]. Vo Francúzsku tvorí prakticky celé Francúzske Alpy s masívmi Aiguilles Rouges, Écrins, Mont Blanc, Belledonne, Mercantour, Pelvoux a Argentera[2]. V Nemecku podobne ako vo Východných Alpách v Rakúsku tvorí helvetikum rovný pás, ktorý postupne prechádza do grestenskej jednotky[1].

Označenie helvetikum, predtým tiež helvetidy je odvodené od latinského názvu Švajčiarska, kedysi Helvetica.

Helvétska zóna sa skladá z radu tektonicky odlišných jednotiek. Helvétske príkrovy sú skupinou príkrovov presunutých až do oblasti alpskej predoblúkovej tzv. Molasovej panvy a pohoria Jura severne od Álp, v ich predpolí. Tvoria ich druhohorné morské sedimenty, hlavne vápence, sliene a bridlice. Tieto príkrovy sú kompletne odlepené od svojho pôvodného podložia. K tomuto odlepeniu došlo počas miocénu[3].

Helvétske príkrovy sú presunuté cez infrahelvetikum, čo je dobre viditeľné najmä vo východnom Švajčiarsku. Infrahelvétsky komplex sa skladá z autochtónnych druhohorných sedimentov (obal) ležiacich na staršom hercýnskom kryštaliniku. Autochtónny druhohorný obal je zhodný s horninami helvétskych príkrovov. Obal sa usádzal severnejšie ako príkrovy, ktoré ho v súčasnosti prekrývajú, na plytšom šelfe alebo kontinentálnom svahu. Infrahelvetikum je samo deformované a zvrásnené na miestach staršej hercýnskej deformácie. V priebehu druhohôr a treťohôr došlo na mnohých miestach k vyklenutiu masívov[2]. Tieto vytvorili rozsiahle antiklinória, najmä na južnej prípadne vo Francúzsku aj na východnej strane Helvétskej zóny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. a b Coward, M, Dietrich, D., 1989; Alpine tectonics — an overview. Geological Society, London, Special Publications, 45, s. 1-29
  3. S.M. Schmid: Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands prístup 24.8.2008

Ďalšie zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helvetic Zone na anglickej Wikipédii.