Grafit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Grafit pozri Grafit (rozlišovacia stránka).
Grafit
Grafit
C
Všeobecné informácie
Trieda Prvky
Zaradenie I/B.02-10
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z gr, graphein – písať
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava hexagonálna
Bodová grupa 6/mmm
Priestorová grupa P63/mmc
Mriežkové param. a=2,464 Å
c=6,736 Å
V=35,42
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, zemitý, lístkový
Zrasty podľa plochy {1121}
Optické vlastnosti
Farba(y) čierny, tmavošedý, oceľovošedý
Farba vrypu čierny
Lesk polokovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 7,90 18,70
420 7,80 18,80
440 7,70 18,90
460 7,60 19,20
480 7,50 19,50
500 7,50 19,80
520 7,50 20,10
540 7,40 20,50
560 7,40 20,80
580 7,40 21,30
600 7,50 21,70
620 7,50 22,20
640 7,60 22,80
660 7,60 23,40
680 7,60 24,00
700 7,60 24,60
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1 – 2
Hustota 2,09 – 2,23 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná podľa plochy {0001}
Ostatné
Elektrické vlast. vodivý
Odrody a variety
kliftonit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Grafit (v staršom názvosloví tuha) je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky modifikácia uhlíka – C.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tento minerál vytvára kryštály v tvare plochých tabuľkovitých doštičiek. Máva aj celistvý, šupinkovitý, zrnitý aj zemitý habitus. Býva tmavosivý až čierny a má tmavosivý až čierny vryp. Je nepriehľadný a vyznačuje sa matným kovovým leskom.

Podľa stupňa kryštalinity sa rozoznáva makrokryštalický (veľkosť kryštálov 0,1 – 25 mm), ktorý vzniká v amfibolitovej fácii, mikrokryštalický (0,001 – 0,1 mm) a kryptokryštalický (pod 0,001 mm)[1], ktorý vzniká vo fácii zelených bridlíc.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Uhlík v grafite môže mať organický (grafitizáciou hornín bohatých na uhľovodíky, má vyšší obsah 12C) i anorganický pôvod (degazácia a parciálne tavenie hornín, má vyšší obsah 13C). Vytvára sa v premenených horninách, najmä v bridliciach, svoroch a mramoroch. Vzniká i v hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, biotitom, ortoklasom, turmalínom, apatitom, pyritom a titanitom.[2]

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Grafit je na dotyk mastný, otiera sa o papier a zanecháva na ňom sivú stopu. Táto vlastnosť nemusí byť zrejmá vo všetkých kryštalografických smeroch, preto niektoré grafitické bridlice nezanechávajú tmavú stopu.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Známy je z pestrej série z Českého západného moldanubika, kde sa často striedajú polohy grafitu s erlánmi, mramorom, amfibolitmi, kvarcitmi, magmatitmi a pararulami. Nachádza sa i v moravsko-sliezskej oblasti (napr. Velké Tresné). Známy je tiež na lokalitách Český Krumlov a Koloděje nad Lužnicí.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

V Západných Karpatoch sa nachádza iba grafit mineralogického významu. Známe sú výskyty v metamorfitoch Malých Karpát, kde je grafit masívny až šupinkovitý. Zriedkavo v mramoroch pri Tuhári (Veľký Krtíš).

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými vlastnosťami grafitu je jeho žiaruvzdornosť, tepelná a elektrická vodivosť, odolnosť voči kyselinám a nízky koeficient trenia. Využíva sa preto na výrobu nehorľavých a izolačných materiálov. Veľkosť kryštálov (kryštalinita) má vplyv na bilančný obsah uhlíka v ložiskách a tiež aj na cenu koncentrátu[1]. Najvyššiu cenu má makrokryštalický grafit, ktorý má však zároveň aj najnižší obsah uhlíka. Najväčšími producentmi sú Čína, Rusko, KĽDR a Kórejská republika, India a Mexiko[2]. Veľká časť grafitu sa získava synteticky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kraus, I., Kužvart, M. 1987: Ložiska nerud. SNTL, Alfa, Praha, 228 s.
  2. a b Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • www.mindat.org – grafit na mineralogickej databáze (po anglicky)